Beckett / Beckett (1974)

Britská kapela Beckett vydala v roku 1974 jediný eponymný album. Ale aký!

Úvodné sláčikové trilkovanie Once Upon A Time... The End s čistým spevom človeka okamžite navnadí na artové snenie, z čoho ho pomerne rýchlo vyvedie rázna Rolling Thunder. Terry Wilson-Slesser má plantovsky zafarbený hlas, čo je plus. V balade Rainclouds sa akoby obloha rozostúpila a na poslucháča sa zniesla nebeská manna. Opäť sa na celkovej atmosfére podieľajú sláčiky, ale božské sú aj gitarové sóla.

O spore s Iron Maiden, ktorá si vypožičala čosi zo skladby Life’s Shadow do svojho opusu Hallowed Be Thy Name a tiež do skladby Nomad písať nebudem. Ide o veľmi podmanivú pomalú atmosférickú skladbu, také by som niekedy vydržal počúvať dlhšie ako uisťovanie o tom, aký som úžasný, a to je už čo povedať :). Záverečná orchestrálna gradácia s gitarovým vyplakávaním patrí k najúžasnejším momentom hudobnej histórie. A plynulo na ňu nadväzuje krátka dumka New Dawn Chorus, ktorá je akoby jej dovetkom.

Druhá strana platne pritvrdí, A Rainbow’s Gold má pozvoľný nástup, pričom ide o ďalší z kúskov, ktoré by sa nestratili na niektorom albume Led Zeppelin. V podstate mi tento album pripomína soundrack na dumanie, toľko matných, až snových skladieb sa len tak nepočuje, aj preto sa Don't Tell Me I Wasn't Listening vtelila do zamatu. Mám rád, keď sa dopredu derie basa a v skladbe Green Grass Green je doslova dominantným nástrojom. Hard rock nikdy neznel podmanivejšie! Oddychová My Lady má v sebe zároveň čosi znepokojivé, čím sa stáva nesmierne zaujímavá. Záverečná True Life Story strieda nálady ako alkoholik poháre, pričom sa stále drží vychádzkového tempa.

Beckett je perla na pomedzí progresívneho rocku, jeden z klenotov rockovej histórie. Odporúčam každému priaznivcovi vznešenej muziky.

» ostatní recenze alba Beckett - Beckett
» popis a diskografie skupiny Beckett