Ramatam / Ramatam (1972)

Keď sa v 60. rokoch na scénu vrútil Jimi Hendrix s jeho Experience, nikto netušil, že zrodí jedného z najvýznamnejších rockových bubeníkov všetkých čias – Mitcha Mitchella. Dlho sa u Hendrixa neohrial a v podstate sa vytratil z hudobnej brandže. Kým sa tak stalo, stihol ešte nahrať debutový album skupiny Ramatam, o ktorom si dnes niečo povieme.

Skupina bola vedená spevákom a gitaristom Mikeom Pinerom, jedným z pozabudnutých velikánov hardrockovej éry. Ten sa po Blues Image a Iron Butterfly odhodlal založiť Ramatam a dobre urobil. Získal aj mediálne vďačnú posilu – gitaristku (a speváčku) April Lawton. Okrem Mitchella bol v zostave aj basgitarista Russ Smith a klávesák Tommy Sullivan. Ich vzájomná chémia nám v roku 1972 dala album Ramatam, ktorý ma pri prvom počúvaní pozitívne prekvapil svojim nekompromisným prejavom a neochotou viazať sa na jeden štýl, pričom si vždy zachovával svoju tvár.

Hudba je to svieža, parádne nabudená (Whiskey Place) a znie, akoby sa na svet vrhla živelná pohroma, po ktorej zostáva množstvo úrodnej pôdy a príležitostí na rast. Pinera a Lawton žeravia gitary spôsobom, ktorý by im nejedna hutnícka pec závidela, celkový sound zakaľuje hrubizný Pinerov hlasisko. Po ostrý riff nechodí ďaleko (Ask Brother Ask), v meditatívnych chvíľkach znie presvedčivo (What I Dream I Am, Changing Days) a nechýbajú ani experimentálnejšie kúsky. Nežné flautové intro v Heart Song sa pretaví do jedného z najlepších hardrockových riffov vôbec. A tento kontrast skladbe vydrží po celý čas, sóla sú priam jazzové. Vôbec sú dychové presahy prítomné častejšie, než by sa zdalo, taká Wayso by mohla byť na hociktorom albume raných Chicago. Asi najznepokojujúcejšia skladba na albume je Strange Place, na úvod sa ocitneme revíri plnokrvnéj artovej nálady, aby nás následne rozsekali lovecké psy vtelené do ťažkotonážnych riffovacích polôh. V poslednej dobe som si máloktorú muziku takto užil. Páči sa mi jej neposednosť, každá skladba, aj tá najtvrdšia, má v sebe rôzne pradená vymykajúce sa klišé. Je jedno, či je to spevná Wild Like Wine alebo pregitarovaná Can’t Sit Still, všade je čosi, čo ma vytrhne z očakávania a vzbudzuje vo mne pozornosť.

Pokiaľ máte radi netuctovú tvrdú muziku, Ramatam je album pre vás. Nie je rádiovo sterilizovaný, producentský hrebeň zahodil mimo dosah, nuž nečudo, že toto je jedna z najleoších zabudnutých hardrockových nahrávok z amerického kontinentu. Obľúbil som si ju. A vy?

» ostatní recenze alba Ramatam - Ramatam
» popis a diskografie skupiny Ramatam