Edgar Broughton Band / Wasa Wasa (1969)

Spomedzi undergroundových skupín, ktoré koncom 60. rokov dopĺňali pestrú mozaiku psychedelickej rockovej muziky, mám Edgar Broughton Band najradšej. Poďme sa pozrieť na jej debutový album Wasa Wasa z roka 1969.

Trio v najzákladnejšej zostave (gitara, basa, bicie) hralo ťažký psychedelický blues rock, pričom Edgar Broughton má za mikrofónom veľmi podobný prejav ako Captain Beefheart. Miestami hudba vykazuje až zappovskú iróniu, pritom si uchováva akýsi britský punkový nádych. Na debute však kraľuje blues. Pokrivené, zdeformované, zmučené a vyrevané do nehostinného sveta nekompromisnými muzikantami, ktorí majú akékoľvek nuansy tak veľmi v paži, až ich nemajú na dosah rúk. Zato si na nástroje vyliali kýbeľ kyseliny, aby to správne hrdzavo škrípalo. A ako sa prežierajú jednotlivými skladbami, korodujú do priam nepočúvateľnej podoby. A to už v úvodnej Death Of An Electric Citizen im polovica hmatníkov odpadla a zo strún majú len útržky. Spevák si navyše vykloktal hrdlo lúhom, a tak vydáva zvuky na hranici ľudskej predstavivosti. Asi aj preto väčšinu času recituje (čítaj – čosi ziape do mikrofónu), aby mu bolo aspoň trocha rozumieť.

Najlepšia skladba na albume je podľa mňa Love In The Rain, má melódiu a troška predznamenáva, kam sa bude neskôr uberať tvorba skupiny. Ale to je výnimka potvrdzujúca pravidlo.

V niektorých momentoch si nie som istý, do akej miery je miestny matroš iróniou, paródiou alebo sebapoškodzovaním (opitá balada American Boy Soldier) a či sa niekedy nejedná o čisté pomätenie zmyslov (Why Can't Somebody Love Me?). V niektorých momentoch sa cítim akoby ma pohltil hororový soundtrack (Neptune), nočná mora, pekelné muky, v ktorých sa voľajaký čert snaží vykresať pod kotlom oheň a „spieva“ si pri tom. Inak, kto presadil skladbu Evil ako singel, ten pravdepodobne netúžil zbohatnúť. Ide o učebnicu toho, ako vydesiť poslucháčov. Márne pátram v pamäti, či niekto vyjadril bruchabôľ presvedčivejšie ako skladba Crying. Ono je vlastne jedno, ako sa skladby nazývajú. Kapela skrátka zapchala vymedzený priestor LP, pričom na druhú stranu platne nahrala štrnásťminútovú šialenosť Dawn Crept Away (Into Finale), pravdepodobne jej došla chuť členiť toto celonočné vytie na mesiac na nejaké kratšie útvary. Nikdy som si nevedel predstaviť, ako by mohol znieť zápal slepého čreva, ale Edgar Broughton Band mi to tu ukázali, vlastne prehrali väčšinu bolestivých diagnóz.

Album Wasa Wasa nahrali v Abbey Road za jediný deň 21. januára 1969 a je jasné, že sa s ním nepárali. Toto je nekompromisná muzika s blues v krvi, ale s diablom v duši, hnevom v srdci a s výsmechom v tvári. Je to skrátka vynikajúca haluz, počúvam ju zriedka, ale vždy si ju užijem.

P.S. Štyri bonusové skladby núkajú harmonikové blues, keďže v skupine bol prítomný Victor Unitt (gitara, harmonika). Inak je to opäť dávka ironického sarkazmu (Messin’ With The Kid, Waterloo Man, Jacqueline), ale prekvapí aj akustický bluesový kúsok Tellin’ Something, ktorý si viem predstaviť aj v mainstreame. Skoro... Piata bonusová skladba Untitled Freak Out pochádza z prelomu rokov 1965 a 1966, keď sa skupina nazývala Edgar Broughton Blues Band a je to v podstate nekonečné sólové bluesové jam session.  

» ostatní recenze alba Edgar Broughton Band - Wasa Wasa
» popis a diskografie skupiny Edgar Broughton Band