Zazu / Zazu (1975)

Ďalšia americká jednoalbumovka sa mi točí v prehrávači, nuž sa na ňu poďme spoločne pozrieť.

Zazu ponúka typickú americkú rozžiarenú produkciu. Úvodná skladba Coutry Eyes by mohla pokojne vzniknúť v San Franciscu v druhej polovici 60. rokov. Progresívne meditácie opantávajú Upon The Island Unisphere, je mi jasné, že kapela považovala jemný sound za veľmi dôležitý. Musím podotknúť, že ide o veľmi kvalitne nasnímaný zvuk, každý nástroj znie čisto a pritom isto. Miestami sa mi zdá, že kapela atakovala komerčný éter, taká Just Friends sa priam cukrovo rozteká. Midnight Train sa v tej poleve kúpe tiež, hoci rezko.

Druhá strana platne ponúkla parádnu tvrdú rockovú exhibíciu. Ittsanottasonatta, but it's close je vrcholom albumu a zároveň dôvod, prečo kapelu radia do progresívneho rocku. Takto, keby znel celý album, tak by sme tu mali ďalšiu artrockovú veličinu. A ešte je tam aj krásna klávesová exhibícia uprostred. Emerson by bol hrdý. Záverečná skladba Morning Rain sa čiastočne vráti k spevnej podobe, ale inštrumentálne je správne rozkokošená. Celkovo je druhá strana platne výrazne lepšia ako prvá.

Zazu je príjemný album. Okrem Ittsanottasonatta... ma však ničím nevytrháva z podriemkavania, a tak nemám veľmi dôvod sa k nemu často vracať. A vy?

» ostatní recenze alba Zazu - Zazu
» popis a diskografie skupiny Zazu