Yes / Anderson, Bruford, Wakeman, Howe: An Evening of Yes Music Plus (1993)

pre mna asi najlepsi zivy koncert yesu. konkurovat mu moze hadam len yessongs, lenze ten svojou analogovou kvalitou zaznamu predsa len po technickej stranke nedava taky pozitok.

technicka kvalita koncertov - slaba to stranka yesu. tu vsak kvalita priam ohuri. zvuk je krystalovy, s nicim neporovnatelny, co som od nich kedy pocul.

CD1 - viac-menej klasika. Ownera hra Howe len na spanielke a wakeman si tam vytukava - posluchac ma dojem - co ho prave napadne. Celkovo som si nie celkom isty, ci to nemyslia cele ako srandu a truc voci Squire-yesu. nasleduje obligatny howov Clap, solidne zahraty.

potom Wakemanovo solo - uzasne. a to som voci wakemanovi predpojaty - dost sa opakuje, jeho diatonicke stupnicove behy mam precitane uz dobrych 20 rokov.

pritom aj zvuk syntakov (samplerov) na prelome 80/90 rokov je silne neprijemny - od garazoveho klavesaka az po wakemana mal kazdy korg M1 a roland D50. plochy zvuk tych istych samplov bez portamenta (ohybania tonu) sa na konzumentov valil v tej dobe odvsadial - z radia, koncertov, undergroundu atd. yes nebol vynimkou.

napriek tomu vas wakemanovo solo posadi - divaci revu a maju preco. solo nie je ziadne velke umenie - je robene na efekt, ale ucinok je 100 percentny. nieco ako jeho solo - vynatky zo 6 zien H8 na yessongs, kde sa vyblaznil na minimoogu a melotrone.

z prveho CD popri novych skladbach stoji za zmienku notoricke And You And I. Uzasne cisto zahrate (myslim, ze uz ziadna inkarnacia yesu od 1993-2007 to nezahrala lepsie). a nemozem si pomoct - bruford - pri vsetkej ucte k Alanovi - je tu nenahraditelny. s brufordom odisiel kus praveho Yesu.

2CD - opat CTTE zahrate takmer dokonale. nie ze by v neskorsom obdobi to hrali horsie. ale sala z nich obrovska RADOST - ved chlapci hraju tieto skladby prvykrat po 10-11 rokoch a znova su spolu. toto nadsenie na neskorsich pocetnych verziach CTTE zial chyba a citit z nich viac unavu , ci rutinu.

zvysok tvoria skladby z ABWH, ktore zneju este lepsie ako zo studiovej platne - opat rovnaky dovod. citit z nich obrovsku chut hrat. velka skoda , ze ambicie tychto styroch a-b-w-h boli naveky zabite projektom Union. ved prve dve skladby z Union (I would have waited forever a Shock to the system) su vyborne a mali byt z materialu studiovej platne ABWH II , ktora zial nikdy neuzrela svetlo sveta.

este k basmanovi Tonymu Levinovi. Tento holohlavy a v kaftane odety verny sprievodca Petra Gabriela na jeho koncertoch a platniach (mal som ho tu cest vidiet na koncerte v Blave v 1994, ked sem zavital Gabriel v sprievodnej skupine s Levinom a bubenikom - samym velkym Billym Cobhamom !!! - dodnes nechapem co tento clovek hladal v gabrielovej sprievodnej skupine) zvladol nelahku ulohu squireho partov v bonbonikoch ako Heart of Sunrise viac ako dobre. V nejakom inteview dokoknca tvrdil, ze squire mal svojsku techniku vybrnkavanie pomocou nejakych zeleznych naprstkov, co Levinovi robilo ukrutne problemy, aby dosiahol verny zvuk a rychlu frekvenciu tonov.

zaver - kupujte alebo kradnite ak mozete

» ostatní recenze alba Yes - Anderson, Bruford, Wakeman, Howe: An Evening of Yes Music Plus
» popis a diskografie skupiny Yes