Rush / Caress of Steel (1975)

Rush, to je predovšetkým vynikajúca hard rocková skupina. Pravda, "iba" výnimočne zahratá. Bez ohľadu na veľdiela sofistikovaného hard rocku 70-tych rokov, popovej rockovosti 80-tych rokov, rockovosti 90-tych rokov a Feedbacku rokov druhého tisícročia po Kristovi, podľa mňa je Caress of steel dodnes ich neprekonaným veľdielom a môj bezkonkurenčne najobľúbenejší kúsok kanadského tria.

Po Zeppelinovskom debute a, podľa mňa, nevyzretom Fly by night, nahrali konečne Rush album, ktorý spája všetko, čo je na skupine výborné, rytmiku (nemá zmysel komentovať, kto nepočul, ten by aj tak z popisu nepochopil, to sa musí počuť), ráznu gitaru, jačák (áno, mne sa sakra páči) a kopec nápaditej hard rockovej muziky.

Úvodná Bastille day správne navnadí, trošku oddychová veselá I think I'm going bald neurazí (a podľa mňa je to najslabší článok Caress), Lakeside park citlivo naladí na prvý opus skupiny. The necromancer je pre mňa najlepším momentom na doske. A v záverečnom "...the wraith of a necromancer..." sa vždy pridám.
Fountain of Lamneth je ďalší hard rockový kúsok, ktorý nenechá nikoho na pochybách, že má čo dočinenia s veľdielom.

Rush patrí do top tenu najlepších hard rockových skupín a Caress of steel je to naj, čo od skupiny možno očakávať (áno, aj iné diela sú špičkové, ale subjektívny pohľad na vec mi inak nedovolí).

» ostatní recenze alba Rush - Caress of Steel
» popis a diskografie skupiny Rush