Skid Row / Skid (1970)

Mladí perspektívni hudobníci a živelné blues. Čo by z toho mohlo vzniknúť?

Album Skid ponúka brutálnu jazdu psychedelickým tvrdým blues rockom okorenenú brilantnou inštrumentálnou zručnosťou všetkých protagonistov. Od svojich súputníkov sa Skid Row odlišovali aj tým, že ich skladby sú často náročne rytmicky členené, majú plno inštrumentálnych vsuviek, rôznych nepravidelných stopiek a pod. Žiadny učesaný biely blues nečakajte.

Úvodné skladby Mad dog woman a Virgo's daughter predstavujú tú psychedelickú polohu, skladby sú surové, gitara dokresľuje melodickú linku spevu...
Heading home again je perfektná akustická bluesovka ako z albumu Roryho Gallaghera.
An awful lot of woman je rýchla blues rocková vec, spev sa rinie z úst v zbesilom tempe, snažiac sa dohnať rýchlu gitaru, ktorej by aj Alvin Lee závidel. Gary bol neskutočne talentovaný a hlavne zručný gitarista už ako tínedžer.
Unco-up showband band je jedna z najlepších vecí od skupiny. Pomalší ťažký blues s dominantnými sólovými vstupmi bicích. Podobne ťažká rifová vec je For those we do.
Záver dosky sa nesie najprv v znamení krátkych blues-džezových skladieb After I'm gone a The man who never was, a potom nasleduje viac ako 11 minútová Felicity, na úvod tichá swingujúca vec, v strede ťažká psychedelická improvizácia. Dobrá bodka za dobrým albumom.

Gary Moore a Skid Row, to je niečo úplne iné, než Still got the blues. Pre mňa ďaleko úprimnejšie.

» ostatní recenze alba Skid Row - Skid
» popis a diskografie skupiny Skid Row