Beggars Opera / Pathfinder (1972)

Tretí album završuje etapu pôvodnej zostavy skupiny. Posun od art rocku k hard rocku na prvý pohľad prekvapí, ale v náznakoch to tu už bolo aj predtým a ide o logický krok. V etapách som mal najradšej najprv prvý, potom druhý a teraz je mojou jednotkou tretí album. A to už dosť rokov, tak na tom asi niečo bude (moja pohodlnosť meniť názor). Úvodná melodická Hobo je vystriedaná najlepšou cover verziou skladby MacArthur Park. Griffiths spieva s takou silou a pátosom, že sa všetci ostatní interpreti môžu iba z diaľky prizerať a slepo závidieť. A potom to príde. Úplne najlepšia skladba skupiny, The witch sa pýši ráznym hard rockovým tempom, doplneným o vražedne melodický sprievod a SPEV. Vážne, takúto atmosferickú skladbu som hádam nikdy viac nepočul. A záverečná gradácia pod opakovaným spievaným motívom, kedy sa postupne pridáva kláves a gitara... Nemám slov. Zvyšok dosky už len v pohode dobieha, krásne skladby trošku zanikajú v eufórii z prvej časti albumu. A záver dosky končí v kakofónii zvukov, čo je vlastne bodka za perfektnou trilógiou Beggar’s Opera.

» ostatní recenze alba Beggars Opera - Pathfinder
» popis a diskografie skupiny Beggars Opera