Deep Purple / Abandon (1998)

Keď som si cez leto roku 1998 toto CD kupoval v jednom music shope ako čerstvú ešte horúcu novinku, predavač mi vtedy "zahlásil", že sa jedná o lepší album ako predošlý Purpendicular (1996). No dnes, s odstupom času a po mnohonásobných posluchoch musím povedať, že tomu tak nie je. Abandon je výborný album, avšak kvality a atmosféru Purpendicular-u nedosahuje. Za najsilnejší moment považujem tretiu skladbu Don´t make me happy, ktorú som si v tej dobe púšťal opakovane. Zimomriavky mi naskakujú pravidelne pri piatej Watching the sky. Tvrdé hardrockové intro, potom nastáva uvoľnenie, ležérny Gillanov spev... a následne sa to zvrhne do víru zabijáckého refrénu. Uf. Človek sa cíti pri počúvaní tejto skladby ako uväznený v sklo-betónovej džungli medzi new-yorskými mrakodrapmi, nad sebou má len kúsok modrej oblohy... Celú tú stiesnenosť cítiť až do kosti, napätie sa dá krájať a to všetko nakoniec ozdobí Gillanov "jačiak". Nasledujúcu Fingers to the bone mám obzvlášť rád. Pieseň je o mužovi, ktorý momentálne prežíva ťažké životné obdobie. Ja som bol vtedy na tom podobne, takže som sa s touto skladbou dosť stotožnil. ´69 nie je o známej milostnej polohe z kámasútry, ale jedná sa o akýsi sentimentálny návrat do obdobia konca šesťdesiatych rokov minulého storočia. V texte sú spomenuté názvy vtedajších reálne existujúcich slávnych nočných podnikov, v ktorých si páni z Deep purple "vyhadzovali z kopýtka". A bonbónik na záver- Bloodsucker-znovu nahraný, trochu prerobený klasický song DP z legendárneho albumu In rock (1970). Gillan musel pravdepodobne po znovunaspievaní Bloodsucker-u dopriať svojím hlasivkám poriadny oddych. Bloodsucker je na ne skutočne extrémna záťaž. A čo povedať na záver? Abandon je skvelý párplovský album, má myšlienku, ale aj dušu. Celkovo na mňa pôsobí trochu smutnejším a temnejším dojmom ako predošlý Purpendicular.

» ostatní recenze alba Deep Purple - Abandon
» popis a diskografie skupiny Deep Purple