Rainbow / Rising (1976)

Dvojka Rainbow sa nesie v duchu tvorivého vrcholu všetkých protagonistov. Nová zostava sa osobnosťami len tak hemží, za všetkých spomeniem fenomenálneho búchača Cozyho Powella. A to sa aj prejavilo.

Klávesové čosi otvorí naliehavo melodickú Tarot woman, ktorá je zároveň krehká a aj prierazná. Sama o sebe super, v kontexte albumu patrí do horšej polovičky (ja viem, o niečom takom sa vlastne nedá ani hovoriť). Posadená Run with the wolf je v duchu predošlej melodickosti kombinovanej s kryštálovo prierazným hard rockom. Nastupuje klasika, Starstruck. Beží ako o život, prvý vrchol albumu. Opäť je tu trošku úkrok nabok, kvázi rokec Do you close your eyes je však veľmi dobrá vec a rockuje vcelku v pohode. Hm, čo napísať o najlepšom pesničkovom dvojzáprahu všetkých čias (asi...) a neopakovať iných? Najlepšia skladba sa volá Stargazer a je celá bohovská. Záverečný spev a podmaz patria k najlepším momentom umenia (áno, aj rocková hudba je umenie) vôbec. A zmienim sa o orchestri, ktorý je tu krásne votkaný do celkovej atmosféry. Tak sa to má robiť a nie Metallica. Záverečný beh do cieľa je naozaj šprintérskym finišom, ktorý, zdá sa, nikdy neskončí. A predsa.

Pridávam sa k zástupom, je to esencia hard rocku v krátkom albume, ktorému ale nič nechýba. Kto by to bol povedal, že má hard rock ešte čo povedať, po svojom boome z prelomu dekád 60s-70s. Ach, kdeže sú tie doby, podobného štýlotvorného počinu sa už asi dnes sotva dožijem.

» ostatní recenze alba Rainbow - Rising
» popis a diskografie skupiny Rainbow