Frumpy / Live (1972)

K tomuto albumu sa mi viaže viacero spomienok. Preto sa budem venovať skôr im, než pesničkám.

Kedysi v časopise Muzikus bežal seriál o bubeníkoch a bol tam diel o zásadných albumoch. A v top liste bol aj tento album. Nič som dovtedy o ňom (a ani o skupine) nevedel, takže som encyklopédioval a po čase ho objavil v obchode. Nedalo mi, dal som si ho vypočuť. A bol som chytený. Výborná zmes hard rocku, blues a trošky klasiky (klávesák, však áno). A najmä, v intre Keep on going sa ozval zaujímavý spevák. Spávny chlapácky hlas, ibaže podľa mojich informácií tam malo spievať nežné ženské stvorenie. Hm. Inga je tak brutálne mužská (hlasovo), až sa mi pri tom vždy vybaví nejaká drsná nemecká frau. Je to rozhodne zážitok.

Album má tak zvláštny zvuk, že dnes znie neuveriteľne staro (doslova sála patinou), ale práve to ho robí tak dajako blízkym, teplým a vrúcnym.

Bubeník je zdatný, neviem, či až na top ten všetkých čias, ale to je aj tak vždy len taká hračka zostavovateľa.

A tento album má ešte jednu výhodu. Poplietol som nemalé množstvo známych, ktorým ho vždy pustím a bavíme sa o tom chlapovi, čo spieva. Na prvýkrát ženu neidentifikoval nik.

» ostatní recenze alba Frumpy - Live
» popis a diskografie skupiny Frumpy