Recenze
Groundhogs / Groundhog night (1994)
V roku 1994 vyšlo bez veľkých ovácií živé dvojalbum pod mätúcim názvom: Groundhog night – Groundhogs live. Tony McPhee obnovil značku a prehral v podstate best of z tvorby od debutu Scratching the surface (skladby No more doggin’ a Still a fool), cez Blues Obituary (Mistreated), Thank Christ... (mohutne zastúpený štvoricou skladieb), Split (opäť zastúpený viac než štedro) po Hogwash (vynikajúca 3744 James road, I love you Misogyny a Me and the devil), z novších albumov je tu skladba I want you to love me (Razor’s edge) a rovnako sa tu ozve niečo zo sólovej kariéry (Beeen there done that z budúceho albumu Foolish pride) a dvojica skladieb z projektu Terraplane (Shake for me a Down in the bottom).
Nebudem sa venovať jednotlivým skladbám, skúsim to poňať trošku globálnejšie. Že je to prevažne drsný elektrický blues rock, je asi jasné každému, kto čítal moje predchádzajúce kreácie, pozastavím sa pri zvuku. Skupina znie mohutne, zvuk nahrávky je viac než dobrý, prekvapuje gitara, ktorej znenie je všetko možné, len nie typicky bluesové. Je to zvláštna metalická zvuková stena, na ktorú si tradične orientovaný bluesman musí zvykať. Ale aspoň to nie je len ďalšia z tisícov nahrávok vylúhovaných dvanástok. Skladby sú v trojici značne živé, od štúdiových majú teda odlišnú atmosféru a to je tiež zaujímavé.
S albumom majú problém aj internetoví a iní encyklopedisti, niektorí ho neuvádzajú, iní ho radia do kompilácií, niektorí nevedia, či je to McPheeho sólovka, slovom, pekný bordel. Našťastie, hudbe je to jedno a mne tiež. Paráda.
» ostatní recenze alba Groundhogs - Groundhog night
» popis a diskografie skupiny Groundhogs