Supersister / Pudding en gisteren (1972)

Tretí a zároveň posledný album pôvodnej zostavy pokračuje tam, kde jeho predchodca skončil. Jemná nadžezlá hitovka Radio môže pripomenúť Caravan. Ku koncu nastúpi mohutná nananá pasáž, úplne ju žeriem. Minivsuvka Supersisterretsisrepus okamžite prenechá priestor skladbe Psychopath, ktorá, napočudovanie, zo začiatku žiadne psycho neponúka. A keď som povedal zo začiatku, myslel som rovno do konca. Pohodička s nádychom irónie, čo dodať. Judy goes to holiday je typickým predstaviteľom Canterbury štýlu...ehm, teda predstaviteľom džez rockového art rocku. A možno aj najlepšia skladba skupiny vôbec. Humorné vsuvky sú trefné, pá-papapá-pa-pá-papapá... Titulná skladba s podtitulom hudba k baletu je v podstate to isté v bledomodrom. Nechcel by som byť baletka, ktorá by na toto mala tancovať. Hudba je to ale výborná. V booklete je navyše ústredný motív vyobrazený aj vo forme niekoľkostránkového komiksu.

Béčko singlu Radio s názvom Dead dog je ťaživé a inštrumentálne. A ešte niečo. Skvelé. Viac ako 13 minútové prevedenie skladby Wow naživo sa prvýkrát zjavilo na kompilácii Superstarshine Volume Three v roku 1973. Po hovorenom intre nastúpi predĺžená pocta Zappovi, ktorá má dosť dobrý zvuk a skladba samotná je jednoducho sestersky super.

Album je podstatne viac spievaný (a lepšie ako v minulosti), humorná zmes štýlov je tu správne vyvážená, a tak spokojne udeľujem plný počet za najlepší počin Supersister.

» ostatní recenze alba Supersister - Pudding en gisteren
» popis a diskografie skupiny Supersister