Dream Theater / Black Clouds & Silver Linings (2009)

Noo..tak vidim,ze som tu prvy,ktory sa pusti do hodnotenia noveho pocinu DT. Najprv chcem povedat,ze albumy po Train of Thought maju trosku inu strukturu, ci uz hudobne, textovo, ako albumy typu Images and Words, Scenes From a Memory,...myslim si,ze DT zacal robit hudbu, ktora je pristupna sirsiemu publiku, co si myslim niektorych fanusikov typickeho progmetalu zrejme odradilo, ako som si precital niektore rakcie na Octavaarium a podobne.Taktiez ma velmi zaratili niektore recenzie na album Systematic Chaos, slova,ze je album komercny, ci uz SCH alebo Octavarium,neviem,myslim si,ze slovo komercia urcite nepatri ku tejto kapele. Ak vyda DT nejaku skladbu, ku ktorej sa natoci videoklip a nema 10 minut, ma chytlavy refren, myslim si, ze to nie je komercia.Ak chcete komerciu, dajte si nejaky Linkkin Park a podobne, skuste si porovnat ich hudbu a myslim, ze je kazdemu jasne,co je komercia. No,to som trochu odbocil,takze sa idem vrhnut na novy albumik. myslim si, ze hodnotit jednu skladbu po druhej nema zmysel, ved album je jeden celok a tak ho treba aj hodnotit,ak sa to vobec pri DT da, pretoze kazdy album ma 2 skupiny ludi, a to tych, ktori ho miluju a tych, ktori ho nemusia. Takze, na tento album som sa dost tesil,ako urcite mnohi z Vas. Musim povedat, ze urcite ma nesklamal, ba prave naopak. Mam ho napocuvany naozaj vela krat,takze mozem smelo napisat recku, pretoze albumy DT si treba napocuvat a az potom sa da o nich hovorit. Po zvukovej stranke je to album urcite velmi rozmanity,najdeme tu naozaj novy sound, A Nightmare To Remeber je naozaj piesen, ktora neznie ako typicky DT,najdeme tam mnoho skrytych heavy riffov, taktiez pomale krasne epicke pasaze. Na uvom teda ukazka tej tmavej stranky DT, ale stale sa nezaprie ich kompozicne myslenie, ktore asi nikdy nikto neprekona, co sa tyko progmetalu, to musite uznat.Ako som spomenul, album ponuka niekolko stylov,rovin, naozaj si myslim,ze si tam kazdy najde to svoje miesto, kde len zavrie oci a necha sa unasat. Podla mna krasne, ani nie balada, Wither urcite patri k tym najlepsim, ake kedy DT dali dokopy, aj ked Trogh Her Eyes tiez nie je zla:))..Urcite viete, ze DT je kapela,ktora sa neda porovnavat s inymi, nadchol ma napad dat dokopy songy Z AA sagy a myslim si, ze toto dokaze len DT, dat dokopy jeden song,v podstate poskladany motivmi z predchadzajucich albumov, doplneny o nove prvky, napad sa mi velmi paci. Pre tych, ktory miluju stary old DT,typu Images And Words, je tu urcite skladba The Best Of Times, ktora ma dojala skoro k slzam, naozaj pre mna jeden z klenotov tvorby DT. Po pocuti tejto sladbicky teda nasledovala The Count Of Tuscany, v podstate,ako uz bola nazvana epicke monstrum:))..Tato ma uz polozila na kolena, da sa povedat.Naozaj,striedanie nalad, rytmu, co najlepsie dokaze len DT tu naplno ukazali,ako asi znie moderny progmetal.Zaver, solo Petrucciho a LaBrieho je naozaj uzasne a myslim si,ze tato skladba urcite ostane zapisana v nejakych progarchivoch:))Album ako taky na mna posobi velmi vyvazene,nenasiel som tam v podstate ani jedno hluche miesto,kde by som sa nudil,ci nieco podobne,co sa obcas stavalo pri DT.Celych 75 minut je naozaj nabitych PESTROU preogmetalovou skalou,takze si myslim,ze kazdy si tam nieco najde.Na zaver len chcem podotknut, aby ste nehladali na tvorbe DT negativa,to nema zmysel.Ak sa Vam nepacia, tak si dajte do usi nieco ine,ale tento album je urcite hodny Vasho casu, vsak podla mna , ako kazdy od veteranov Progmetalu:)..DT Forever..

» ostatní recenze alba Dream Theater - Black Clouds & Silver Linings
» popis a diskografie skupiny Dream Theater