Banchee / Banchee (1969)

Bánší je keltská víla zvestujúca smrť svojim kvílením. V prípade tejto skupiny je to však skôr rajská hudba.

Krásny úvod so zvončekmi a ľúbivou melodikou korunovanou výborným nevtieravým spevákom, to je The night is calling. Banchee nebrúsi nechty o tabuľu ako Krvavý rock, nehrmí ako Sila Zeusa a už vôbec nečadí ako cigara značky Sir Lord Baltimore. Naopak, stavia na priezračnom zvuku a silnej dávke melodična. V priebehu Train of life je prítomná istá tvrdá poloha, ale vokál je 60-kový. Takto ho však môžem. A tieto polohy, občasná zdanlivá tvrdosť, výrazná melodika, jemnosť a ťah zároveň, sa prelínajú celým albumom, As me thinks nádherne graduje, Folllow a dream slaďákuje o sto šesť a tak ďalej.

Polohy drsnejšia – jemnejšia sa rovnomerne prelínajú a dopĺňajú, všetko dokresľuje melodická gitara, perkusie a všadeprítomná dávka precítenosti. Zmienim sa už len o záverečnej dlhšej skladbe menom Tom’s island, ktorá nesie znaky istej vážnejšej snahy o kompozíciu. Pribudlo v nej tvrdších a zlovestnejších pasáží, akoby sa všetci zobudili zo sladkého sna a začali reflektovať drsnú realitu. Super.

Všetci jemnocitní rockeri si prídu na svoje. Vrelo odporúčam.

» ostatní recenze alba Banchee - Banchee
» popis a diskografie skupiny Banchee