Colosseum / Colosseum Live (1971)

Sú skupiny, pri ktorých je zdanlivo nemožné povedať niečo, čo by o nich nepovedali tisíce predchodcov. S Colosseom som vyrástol, dokonca mám zachovanú jednu platňu (The grass is greener) z otcovej už neexistujúcej zbierky. Nie, že by ma vždy brali, ale nešlo im ujsť, keďže do 18 rokov dieťa spravidla nemôže byť bezdomovcom.

Nemienim písať veľa, Live predstavuje monštruózny výkon velikánov v praxi. Farlowe buráca, rytmika čaruje, Clempson vyšíva a nad všetkým kraľuje Dick Heckstall-Smith so svojimi saxofónmi (kto by pochyboval, nech si pustí Tanglewood’63). Ono je to vraj džez rock, ale v tak rockovom inferne, že ten džez si menej pozorný poslucháč ani nevšimne. Nechýba blues a ani ďalšie ingrediencie, ktoré Colosseum servíruje nekompromisne a s toľkou virtuozitou, nasadením, emóciami a hard rockovou dravosťou, že by im nejedna (vlastne skoro všetky) skupina tváriaca sa dravo, mohla závidieť.

Ako mi tu dohráva CD (aj s bonusovou I can’t live without you), tak sa cítim neuveriteľne sviežo, toto je dokonalá hudba a mne bolo dosť trápne jej na progboarde venovať recenzie, pretože dávať stále päť hviezd a viesť oslavné kecy, to by ma mohli považovať za zaujatého. Ale kašľať na to, Colosseum si to zaslúži, to je zjavenie, aké sa dnes už nevidí a aj vtedy bolo v podstate nedostižné.

» ostatní recenze alba Colosseum - Colosseum Live
» popis a diskografie skupiny Colosseum