Blue Effect / Modrý Efekt & Radim Hladík (1974)

Moje najobľúbenejšie album Blue Effect, jeden z ich vrcholov. A opäť som rád, že je inštrumentálne, absolútne mi tam spev nechýba. V čase, keď som ho počul prvýkrát, som mal za sebou veľa muziky na tejto úrovni, ale aj tak mi album vyrazilo dych.

Skladba Boty je hneď vrcholom albumu. Otvorená drsnou basou prechádza z tvrdého začiatku do kľudnej pasáži s krásnou flautou a gitarovým sólom. Po tejto pasáži sa rozpúta inštrumentálne peklo, Hladík predvádza to najlepšie čo môže. Túto pasáž si môžem púšťať stále, vždy bude rovnako energická. Nasleduje Čajovna, ktorá na jednu stranu lahodí svojou krásnou gitarou, na druhú stranu zaráža, že sa tam hrá v podstate 4 minúty to isté. Ale, predsa to funguje! Skládanka je opäť nadupanou až jazzrockovou skladbou hlavne vďaka Stivínovi a Kratochvílovi. Ztráty a nálezy sú jednoducho krásnou baladou, pomerne dosť clivou, ale škoda toho fadeoutu. Hypertenze začína síce tvrdo, no rozvinie sa do zaujímavého jazzrocku na konci s krásnymi vokálmi. Čo sa týka bonusov, Armaggedon je spievanou verziou Skládanky, ale gitara tu je oveľa viac agresívnejšia a lepšia. No a Clara - tá vás chytí svojou basovou linkou. Vďaka, Blue Effect.

» ostatní recenze alba Blue Effect - Modrý Efekt & Radim Hladík
» popis a diskografie skupiny Blue Effect