Emerson, Lake & Palmer / Emerson, Lake & Palmer (1970)

ELP. Kapela, ku ktorej som sa dostal cez Collegium Musicum. Collegium som mal už napočúvané a všade som čítal o rôznych porovnávaniach s ELP. Tak som si ELP vypočul a ich diskografia bola čoskoro v mojej zbierke. Collegium a ELP pritom sú podobné a kvalitné kapely, ale inak je každá o niečom inom a musím povedať, že mám radšej Collegium.

Album ELP otvára The barbarian, zaujímavá skladbička a hneď tu som pochopil, že Carl Palmer je pán bubeník (Emersona už som mal napočúvaného z Nice a Lakea som poznal z King Crimson). Nasleduje jeden z najkrajších vokálnych prejavov Grega Lakea Take a pebble, krásna skladba. Knife-Edge je opäť kvalitným štandardom a potom príde moja srdcovka The three fates. Krásny orgánový sonet, hlavne tretia časť s pianom - jednoducho tu je niekde tá moja láska k syntéze klasickej hudby a rocku obsiahnutá dokonale. Tank je ďalšia pecka, opäť s nádhernými výkonmi Palmera (to vlastne platí pre celý album). Inak výkony Emersona komentovať hádam nemusím, jasné ako facka, že? Záver, balada Lucky man, pre mňa predstavuje jednu z najkrajších balád aké mám v zbierke a myslím, že je Lakeovou najkrajšou vôbec.

Debut ako hrom. Hoci ostatné albumy ELP sú tiež skoro všetky ohromujúce, debut je pre mňa jednotkou a už zrejme navždy ostane.

» ostatní recenze alba Emerson, Lake & Palmer - Emerson, Lake & Palmer
» popis a diskografie skupiny Emerson, Lake & Palmer