Abrahams, Mick - The Mick Abrahams Band - At last (1972)
1. When I get back (Abrhams, Sargeant) (5:02)
2. Absent friends (Sargeants) (4:47)
3. Time now to decide (Abrahams) (2:26)
4. Whole wide world (Abrahams) (3:51)
5. Up and down (part 1) (Abrahams) (2:00)
6. Up and down (part 2) (Abrahams) (2:15)
7. Maybe because (Abrahams) (8:00)
8. The good old days (Sargeant) (4:12)
9. You’ll never get it from me (Sargeant) (3:36)
Obsazení:
Mick Abrahams: guitar, pedal steel, string slide and vocals
Bob Sargeant: keyboards, mandolin, guitar and vocals
Ritchie Dharma: drums, percussion, and vibes
Walt Monaghan: bass, vocals
Jack Lancaster: tenor sax, soprano, flute and clarinet
Mick Abrahams Band, skupina pomerne pozabudnutého gitaristu, ktorý sa do histórie zapísal ako človek zaťažený na frontmanov, najprv mu do toho fušoval v Jethro Tull Ian Anderson, následne v Blodwyn Pig ďalší výrazný inštrumentalista Jack Lancaster. Logicky vždy došlo na hudobné trenice a (možno nelogicky) Abrahams ťahal za kratší koniec. A po svojom prvom sólovom albume si nepoučiteľne pribral Lancastera aj do svojho Bandu. A tu je výsledok:
Začíname zvesela a svižnejšie. When I get back by mohol byť fajnový singlík, nebyť pomerne zbytočných dychov v podaní inak skvelého Lancastera. Ešte aj to saxofónové sólo trošku irituje. Ale čo to? Nastupuje spomalená meditatívna bluesová pasáž, vlastne gitarové sólo a to je iná káva. Krásna pomalšia vec Absent friends má najväčšiu silu, keď sa iba spieva a v pozadí šumia klávesy, gradácia s mohutnými dychmi však tiež nie je na zahodenie. Akustická country zábavka Time now to decide našťastie rýchlo prefrčí do rozšafného blues rocku Whole wide world podporeného dychovými parádičkami, v kontexte albumu ide o lepšiu časť produkcie. Pohodová blues rocková Maybe because ma baví, obzvlášť spomalený zlovestný rif je fajn. A už sa rozohráva aj bubeník, cez kravské zvonce a prechody fičí základný rytmus, do toho dominuje Lancaster so svojimi fúkačkami, prvé sólo si struhne Abrahams, pridávajú sa ďalší sólisti, je to jasné, je to najtvrdšia a najlepšia skladba na albume! Akustická klavírna selanka The good old days vháňa piesok z americkej púšte do beztak vyschnutých očí, pridáva sa gýčové saxofónové sólo, čo dodať. Up and down je snaživá záležitosť. Tvrdé rify môžem vždy, navyše si hlavní sólisti dajú spoločné dialógové sólo. Hurá! You’ll never get it from me to ukončí vcelku fajnovo. Slide gitarka, viachlasé vokály, slovom, pohoda. Záverečné slovo má Lancaster, jeho sólo končí fade-outom...
Nie je to zlý album, pár skladieb je dokonca skvelých, ale zasa, Mick Abrahams sólovo nikdy nedokázal prísť s niečím, čo by sa stalo nesmrteľné, a preto dávam dobré tri hviezdy.
reagovat
- hodnoceno 0x
- hodnoceno 0x