Parish Hall - Parish Hall (1970)

Jediný skvost kapely. Klasický hardrock ”ala Rory Galagher” s plným zvukem power tria.
Impozantní první skladba je pětiminutová a další skladby již jako úderky okolo tří minut. Taková je struktura jediného alba tohoto uskupení, to jest, bluesrockového tria ze San Francisca. I po letech toto album zní naprosto neotřele a muzikálně. Hudebníci hrají velice zaníceně a s vervou. Samozřejmě, pro tehdejší nával a přehuštěnost trhu, se neprosadili, o to větší radost z poslechu nám rozdávají dnes.
Velice hodnotný příspěvek do zlatých starých vykopávek a za tento vykopaný poklad dávám čtyři hvězdy.
reagovat

pito63 @ 26.11.2013 16:39:20
Miloš, vďaka za pripomenutie, je to fajn muzika!

Gitarové blues rockové kapelky z USA situované do zlatého obdobia roku 1970 ma bavia. Aj by som sa zamyslel, že prečo, ale aj tak by to bolo zbytočné. Neviem. Asi je to tou bezprostrednou atmosférou neprekombinovaného hrania od podlahy. Parish Hall sa s tým nepára a to je skvelé. Paradoxne, jediný jej album si vystačí s desiatkou pomerne krátkych skladieb. A nie je to vôbec na škodu!

Tvrďácky sa zarifuje a už to ide. My eyes are getting heavy potvrdzuje, že klasická trojka gitara-basa-bicie má čo ponúknuť aj v prípade, že nešpekuluje a jednoducho to solí o sto šesť. A švih nechýba ani bluesovému kúsku Dynaflow. To isté ponúka aj Ain’t feeling too bad, sťažovať sa však na to nedá. Totálne vykradnutý hendrixoský slaďák Silver ghost je milý, v rýchlom slede sa odprezentuje priam vaughanovský kúsok Skid row runner. Spevák, gitarista a skladateľ v jednej osobe, Gary Wagner, sem-tam sadne aj za klavír či organ a dofarbí určité momenty, čím skladby vyznievajú ešte lepšie. Ďalšia rifovka, Lucanna, uháňa s vetrom o preteky. Temno škrípavý hlas, drsná rytmika, šmirgľová gitara, čo viac si priať. Parádna posadená vec We’re gonna burn together nemá chybu, opäť cítiť Hendrixa. A hrdzavá jazda pokračuje aj v našliapnutej parádičke Somebody got the blues. Ako zo starej školy znejúce blues How can you win chytá za srdce, milujem, keď gitara kopíruje melódiu spevu. A zbožňujem aj to, keď sa na záver albumu prezentuje nejaká zmena. Take me with you when you go patrí do kategórie romantických skladieb, je melodická, no počuť aj to, že ju nehrajú včielky, ale sršne.

Parádna vykopávka, ktorú si vždy rád vypočujem. Pre surovejších blues rockerov so sklonmi k hard rocku povinnosť.


reagovat

gunslinger @ 01.02.2012 14:18:39
veľmi dobrá vykopávka..... (síce som ju počul iba raz ale aj tak)

Tuky @ 06.09.2012 19:49:48
album mi prepadol cez malé okienko na poštu vo dverách presne takto pred rokom..hneď prvá objednávka po príchode do Eng..hľadal som ho tu,vtedy tu nič o ňom ešte nebolo,ale všetko napravené a vyššie uvedená recenzia plne zhmotňuje krásu tejto platne..výborne počúvateľné,hudobne myslím nápadité, pestré, obohatené o orgán.niet veľa čo dodať v Hejkalovému hodnoteniu,plne súhlasím.drsné,vyšperkovaná jednoduchosť..ešte raz : paráda !

pito63 @ 26.11.2013 16:38:03
Skupina Parish Hall na zaujala už dávnejšie a veľmi som sa potešil, keď som v lete našiel CD v ponuke obľúbeného e-shopu. Fantastická cena, ale, bohužiaľ, po mojom objednaní sa ihneď znásobila a tovar mi nedodali. Nestalo sa mi to prvý raz. Niekedy mám pocit, akoby čakali na "moju" objednávku a vzápätí menili taktiku. Nechápem takú politiku; ako môžem ponúkať CD za nízku cenu a nedodať ho, keď stále svieti v ponuke?!
hejkal, vďaka za recenziu!

hejkal @ 26.11.2013 17:11:23
To je normálna taktika mnohých internetových predajcov, nahádžu ceny hlboko pod nákupnými bez toho, aby vôbec mali niečo na sklade a až si to niekto objedná, zrazu zistia, že to musia zdražieť alebo to ani nemajú šancu zohnať...