Human Beast - Volume one (1970)
01. Mystic man /Gillies Buchan, Robin Ramsay/ (6:50)
02. Appearance is everything, style is a way of living /Gillies Buchan, Rosalyn Drexler/ (4:35)
03. Brush with the midnight butterfly /Gillies Buchan, Robin Ramsay/ (5:24)
04. Maybe someday /Mike Heron/ (6:22)
05. Reality presented as an alternative /Gillies Buchan, Robin Ramsay/ (5:01)
06. Naked breakfast /Gillies Buchan/ (3:10)
07. Circle of the night /Gillies Buchan, David McNiven/ (3:12)
Obsazení:
Gillies Buchan: lead guitar, vocals
Ed Jones: bass, vocals
John Ramsay: drums
with
David McNiven: clarinet (Mystic man)
Výhodou novovydaných raritných obskurít je to, že sa stačí pozrieť na obal a človek hneď vie, kedy sa k nej dostal. Human Beast však vydalo vydavateľstvo Sunbeam a to sa nejakým rokom vydania nezaoberá. Aj tak však tuším, že som sa k cédéčku dostal relatívne neskoro a chvíľku potom, čo som si kúpil novozélandskú skupinu Human Instinct. A tú Rockadrome vypustila do sveta niekedy v roku 2007.
Na úvod tu máme Mystic man. Ohučané bicie, kvákajúca gitara, dunivá basa, to nemôže byť nič iné, než hrubozrnná hard rocková záležitosť. Do toho sa časom pridá podozrivo zahmlený nevýrazný spev, skrátka, je to dobová "primitívna" klasika. Stredová šialená psychedelicko-poltergeistovská kvílivá vsuvka to iba podčiarkne. Z oparu omamných kvetov čierneho lotosu (áno, Robert Ervin Howard je môj obľúbený brakový autor) sa vylúpne psychedelická dumka s neskromným názvom Appearance is everything style is a way of living plná kŕkajúcich žiab, teda vlastne gitary... Brush with the midnight butterfly je drsná hard rocková inštrumentálka. Také mám rád. Dumka Maybe someday chvíľkovo znie až jemne a orientálne. A už je tu ďalšia hrobníkova životabudička. Mŕtvolný hurhaj v Reality presented as an alternative by miestami robil česť aj na čiernom Sabate. Bu-bu-bu atmosféra je narušená akýmsi seriózne poňatým inštrumentálnym prejavom v Naked breakfast. To je z väčšej časti temný melancholický slaďák a počúva sa vďačne. Záver má šesťdesiatkový nádych, jemne psychedelicky sa v ňom rockuje a pre nedostatok iných názvov sa volá Circle of the night.
Kto má rád nesofistikovanú tvrdšiu psychedelicky obalenú rockovú hudbu z čias, ktoré dnešná mlaď nazýva závistlivo chorobnými, ten si príde na svoje. Ako ja. Len, prosím vás, neprepadnite dojmu, že dostanete čosi kompozične, nedajbože interpretačne kultivované. Tu sa škrípe nielen zubami či verajami, ale každým kúskom drsnej a neotesanej rockovej duše na tripe.
reagovat
- hodnoceno 0x
- hodnoceno 0x