Nucleus - We’ll talk about it later (1970)
01. Song For The Bearded Lady /Jenkins/ (7:25)
02. Sun Child /Clyne, Marshall/ (5:19)
03. Lullaby For A Lonely Child /Jenkins/ (4:21)
04. We'll Talk About It Later /Jenkins/ (6:19)
05. Oasis /Jenkins/ (9:49)
06. Ballad of Joe Pimp /Clyne, Carr/ (3:48)
07. Easter 1916 /Jenkins, Carr/ (8:47)
Obsazení:
Ian Carr: trumpet, flugelhorn
Karl Jenkins: electric piano, oboe, piano, baritone saxophone
Brian Smith: tenor & soprano saxes, flute
Chris Spedding: guitars
Jeff Clyne: bass, electric bass
John Marshall: drums, percussion
Na jazzovej strane rockovej muziky sa pohybujem opatrne, ale sú osvedčené miesta, na ktoré sa rád vraciam. Druhý album britskej kapely Nucleus nazvaný We’ll Talk About It Later z roka 1971 ponúka nevšednú dávku muziky, o ktorej by som rád niečo povedal.
Šestica talentovaných muzikantov vedených trubkárom Ianom Carrom pokračovala tam, kde skončila na debute. Oproti silno jazzovému vyzneniu však do jej hudby miestami prenikla aj rocková dravosť. Som absolútne unesený z úvodnej pecky Song For The Bearded Lady. Vôbec sa nečudujem, že si ju hudobníci o pár rokov priniesli aj do Soft Machine a že sa jej Holdsworth neštítil. Kebyže chcete vedieť, ako má znieť slovníková definícia fusion, táto skladby by ju obsiahla celú. Keďže sa tu bavíme prevažne o inštrumentálnej hudbe, chce to naozaj silné kompozície a kompetentných hráčov, čo všetkých sedem skladieb spĺňa na viac percent ako dosahovanie päťročníc na papieri. Emócie tryskajúce z nástrojov mi miestami pripomínajú až dialógy, akoby sa mi prihovárali. Najviac to vnímam v titulnej skladbe. Prekvapivá je funky rozkolísaná skladba Ballad Of Joe Pimp, v ktorej spieva! A aj jazzovo neprístupná skladba Easter 1916 má vokalistu. Neviem, či to bolo nutné, ale ako spestrenie to na mňa funguje.
Na albume bubnuje môj obľúbenec John Marshall a veru je to opäť učebnica pre pokročilých. Dokáže držať priamy rockový rytmus, ale ešte radšej chrastí celou súpravou mimo akýchkoľvek rytmických vzorov. A keď sa nálada posunie do ospalého nočného baru, vystačí si aj s veľmi tichou cvrlikavou hrou, ako napríklad v Lullaby For A Lonely Child.
We’ll Talk About It Later je vynikajúci fusion album, keďže sa drží melódií, je pre mňa stráviteľnejší ako niektoré freejazzovo orientované počiny.
reagovat
stargazer @ 20.07.2024 10:54:20
Už kdysi mě zaujala hudba Iana Carra, zde recenzované album Belladonna /1972/ a tak jsem byl celkem natěšen na poslech této desky. Nucleus je pro mě dosud neznámá kapela. Tohle album se mi docela líbí od začátku až do konce, ale nejvíc mě dostal první song. Ještě si ho pár dní nechám v mobilu a vrátím se k němu. A ta závěrečná freejazzová figura je fakt free.
hejkal @ 20.07.2024 12:34:10
Úvodná skladba je pre mňa absolútna pecka. Som rád, že sa pomaličky vnáraš i do produkcie tejto kapely.
- hodnoceno 1x
- hodnoceno 1x
- hodnoceno 0x