Tasavallan Presidentti - Tasavallan Presidentti (1969)

Jednou z menej známych, ale o to prekvapivejších artrockových európskych scén bola počiatkom 70. rokov tá fínska. A ako Stalinovi vojaci, ktorí sa 30. novembra 1939 vydali na dobyvateľskú výpravu známu ako Zimná vojna, v ktorej utrpeli víťazstvo spôsobom, ktorý presvedčil Hitlera, že rozcupovať ZSSR nebude problém (mal pravdu, ale výdatná materiálna pomoc zo Západu sovietov predsa len zachránila), tak aj ja nemo žasnem (pravda, v pozitívnom duchu), aké perly sa skrývajú za tvorbou skupín ako Elonkorjuu, Kalevala, Wigwam alebo hoci Tasavallan Presidentti.

A práve o poslednej menovanej by som konečne rád niečo napísal. Profil má na Rockboarde už dlho, ale recenziu žiadnu. A tak začnem od debutu, ktorý vyšiel v roku 1969 a volal sa Tasavallan Presidentti.

Priznávam, že skupina a jej tvorba sa mi dlho vyhýbala, ale napokon som minulý rok zohnal prvé tri albumy a jeden koncertný kúsok zložený z viacerých koncertov z rokov 1970-1971. Kapela dala svetu významného jazzového gitaristu Jukka Tolonena, ktorý mal v tom čase iba sedemnásť rokov. Nebol však jediný zaujímavý člen kapely. Za mikrofónom stál Frank Robson, dychy obsluhoval Juhani Aaltonen no a rytmickú sekciu tvorila dvojica Måns Groundstroem (basa) a Vesa Aaltonen (bicie).

Album začína nevinne, flautička, organ, akoby som počul prúdového Vargu. Ale po Introduction nastúpi You ‘ll Be Back For More, čo je hutná nálož podkreslená sladkým spevom, saxofón v pozadí mieri kamsi ku Colosseu, no a to rýchloprsté gitarové sólo... Skrátka, máme tu klasický progresívny rockový kvas, ktorý v roku 1969 naberal na intenzite. Tento model počuť na všetkých trinástich skladbách na albume (dve krátke medzihry Crazy Thing počítam tiež!). Ak máte radi tvrdší jazz rock s dôrazom na rock, prídete si na svoje. Občas zaznie cajdák á la 60’s (I Love You Teddy Bear), ale nebojte sa, atmosféru nekazí, skôr dopĺňa. Je to zmes, ale veľmi dobre spolu reaguje. Na takú Drinking by boli hrdí aj Andersonovi borci z Jethro Tull! A na svižnú Driving Through som zasa hrdý ja, tak sa mi páči! Pre psychedelikov tu máme recitáciu Ancient Mariner (pozor, nie je to báseň od Coleridgea) a aj kadečo iné by sa našlo, napríklad jazzíkový chill Wutu-Banale alebo rokenrol Roll Over Yourself.

Ako bonus sa na CD nachádzajú tri skladby, ktoré vyšli ako single. Time Alone With You z roka 1969 (na bé strane bola skladba z albumu Obsolete Machine) má taký ten creamovský nádych obsahujúci vzletné vokály nad tvrdšou melodickou muzikou. Na Solitary a Deep Thinker z roka 1970 hrá na dychové nástroje Pekka Pöyry, ktorý nahradil Juhani Aaltonena, ale rozdiel si nevšimnete. Podstatné je, že ide o parádne veci (prvá rockuje, druhá jazzuje) a keďže ďalší album (s neprekvapivým názvom Tasavallan Presidentti, však keď to funguje, prečo sa neopakovať, všakže) vyšiel až v roku 1971, ide o dôležitý medzikrok vo vývoji kapely, som rád, že tu tieto bonusy sú.

Vynikajúci debut, pokiaľ ste o túto skupinu ešte nezavadili, chytro tak učiňte!
reagovat

Antony @ 20.06.2023 15:14:23
Tuhle kapelu poslouchám společně s celou skandinávskou scénou desítky let. Velmi osobité pojetí art rocku, které lze doporučit každému hledači nevšední hudby.
Úvodní odstavec pravdivě líčí historické skutečnosti, které si je obzvláště dnes nutno uvědomovat, i když jsou poněkud mimo téma. Takže i za něj díky.

hejkal @ 20.06.2023 15:24:27
Fíni vedia prekvapiť, nuž sa mi ten úvodný odstavec akosi prirodzene sformuloval sám od seba. Každopádne škandinávska scéna je mi blízka a keď mám možnosť, rozširujem zbierku aj týmto smerom. A rád!