Neuschwanstein - Battlement (1979)

Neuschwanstein je kapela z Nemecka, existovala v 70. rokoch, nuž som si jej dva albumy svojho času, keď sa naskytla príležitosť, zadovážil. Debut Battlement z roku 1979 núka nielen hnedý obal, ale i sedem skladieb určených pre priaznivcov prívetivého art rocku.

Zvuk ma spočiatku trošku desil, klávesy i celková sterilita prezentovanej muziky jasne odkazujú na koniec 70. rokov a to ja nemám rád. Vraj platňa trpí týmto neduhom menej, reedícia na CD bola dodatočne upravená, to však nemám ako posúdiť. Spevák sa vzhliadol v Gabrielovi, a vôbec, Loafer Jack odkazuje na tvorbu Genesis ako kazateľ snažiaci sa opantať neposlušné ovečky. Čosi dvornej nálady, kúštik pompy, skrátka, art rock vyžívajúci sa v melodike. Akustické gitarové pradenie s upokojujúcou flautou podopiera klavírno-gitarové vzletné vyhrávanie, ani Ice with Dwale nemieni poslucháčov znepokojovať. Drsnejšia rocková skladba Intruders and the punishment ma baví. Jasné, že sa v nej promenádujú viaceré motívy, pasáže, vsuvky, ale kapela ani na okamih neskĺzne do chrastia mimo vytýčenej trasy. Možno je načase poznamenať, že skladby nie sú práve single zo 60 rokov, takmer všetky majú cez sedem minút. Preto si aj Beyond the bugle môže dovoliť ten luxus pomaly rozvíjať intro. Skladba utešene graduje, tečie ako rieka naprieč Európou, tu hučí v lesoch, tam mení skupenstvo na pevné v srdci veľkomesta, čas od času ju upokojí priehrada a tak ďalej. Titulná skladba Battlement je správne nepokojná. A Midsummer day? To je to isté stále dookola, kapela vie, čo chce a nenechá si do toho od nikoho kecať, najmä nie od pahltných zúfalcov, čo každé jedlo iba načnú a už hľadajú niečo iné. Majestátny nádych práve korunovaného kráľa vyznačujúceho sa dobrým srdcom, vľúdnou dušou a spravodlivým umom (inými slovami ide o osobu, ktorú rýchlo zneužijú, zosadia, otrávia, dekapitujú) sa udrží aj v poslednej skladbe albumu Zärtlicher Abschied.

Príjemný album vhodný pre ospalé rána, zasnené popoludnia, unavené večery a romantické noci. Kto má rád neoprog, tomu sa táto klonovacia sága bude určite páčiť nad mieru.
reagovat

Sajgon3 @ 04.01.2019 23:28:01
Dovolil by som si k tomuto albumu, ktorý som si vypočul dvakrát poznamenať jednu dôležitú vec , samozrejme z môjho pohľadu - hoci sú Marillion právom pokladaný za akýchsi zakladateľov neoprogu , tak títo nemeckí maníci hrali progrock s marillionovskými postupmi už na tomto albume, teda v roku 79 - toto je pre mňa naozaj jeden s najskorších albumov neoprogresívnej vetvy a hlavne druhú polku albumu hodnotím jednoznačne za 5 hviezdičiek - veľmi zdatná kapelka -)

hejkal @ 05.01.2019 14:08:18
Pokiaľ pátraš po koreňoch neoprogu dávno predtým, ako začal tento štýl svoje svetové ťaženie, skús album The Alchemist od kapely Home. Je z roka 1973 a možno budeš prekvapený. Recenziu som sem určite písal.