Embryo - Opal (1970)

Pravý nemecký underground z prelomu 60. a 70. rokov si hovel v psychedelických hlbočinách a keď sa predral na povrch, tak sa ho ľudia obvykle báli ako kraka obrovského. Ale našli sa aj takí, ktorí ním boli fascinovaní. A tak si dnes o jednom takomto hlbinnom stvorení čosi povedzme. Jazzrocková skupina Embryo debutovala v roku 1970 albumom Opal, ktorý sa z jej tvorby vymyká.

Ťažká psychedelická tvrdá muzika s jazzovými spodkami nie je určená sviatočnému rockovému poslucháčovi. Veď už len úvodná titulná skladba nemá ani tri minúty, ale kým sa skončí, mám pocit, že mám o polovicu sivých vlasov viac ako na začiatku. Hudbe vynikajúco prospieva violončelo, na ktoré hrá hosťujúci Roberto Detrée. Aj vďaka nemu mám pocit, že počúvam nejaký nevydaný album anglickej skupiny High Tide (You Don’t Know What’s Happening, Revolution). Muzika je to agresívna, ale zároveň má v sebe aj celkom dosť melodiky. Štvorica hudobníkov obsluhuje bicie, perkusie, basu, dychové nástroje, gitaru i spevácky mikrofón. Výsledok pripomína francúzske zemiaky. Zapečené čudo, ktoré však vynikajúco chutí.

Iste, občas je toho „free“ až moc (Glockenspiel), myslím si, že aj Frank Zappa by sa v istých momentoch spokojne usmieval a písal si do notesa poznámky pre ďalšie využitie (End Of Soul). Ako sa dá meditovať pri perkusívnej lavíne doplnenej stonaním Yettiho vo víchre Himalájí, dokazuje skladba Got No Time. Mňa oslovujú najmä priamejšie rockové pasáže, napríklad v skladbe Call. Ale aj tie znejú, akoby sa niekomu, koho zasypala lavína skál a ledva sa spod nej vyhrabal, prebehlo po chrbte stádo mamutov rozmliaždiac aj tých pár kostičiek, ktoré nepolámali kamene. A keby ešte náhodou javil známky života, dorazí ho záverečný orientálny psycho jazz People From The Outer Space.

Ako na prílišné psycho nie som, tak ma tento debut baví. Cítim sa pri ňom ako lovec príšer uprostred polnoci v divočine, bez zdroja svetla a s napätím, odkiaľ na mňa vyskočí ďalšia príšera. A že sa ich tam skrýva požehnane!

P. S. Vlastním CD z roka 2020 od OHR/Breeze Music a je to veru pekne spravený mini-LP sleeve.

Tato kapela je na Progboardu poměrně neznámá a proto se jí pokusím přiblížit.
První eponymní album kapely s názvem Opal (1970), je podivné, nerespektující nic zavedeného. Kapela pochází z Mnichova a na svém debutu se trochu hlásí ke space rocku, ještě s náznaky psychedelie, ale již je to trochu jazz rock. Slyšíme již tak budoucí rozvíjené fussion music na více způsobů (jazz, ethnic vlivy). Nástrojová scéna je ale bohatší než na pátém albu (Rocksession, 1973). Vedle saxofonu Vás upoutají výrazné smyčce, údajně dodávané zvukem nástroje zvaným motocello, trochu varhan, solo kytara a rytmická sekce plus perkuse. Kromě psychedelických je album plné repetivních zvuků a vůbec podivností, zůstávajících spíše na rockovém základu, ale obsahující již třeba freejazzové saxofonové jízdy. Vynikající kvalita zvuku (remaster 2013) po neuvěřitelných 43 letech. Nevím co s tím, není to space, ani jazz, ani rock, je to prostě krautrock.
Nádhera a protože lepší pátého alba, tak hodnocení nejvyšší.
reagovat