Embryo - Steig Aus (1973)

Embryo brojí proti komercii v hudbe a velí – Steig aus!

Nemecká etno-jazzrocková formácia Embryo nahrala množstvo albumov v rôznych zostavách, ale dva z nich na značke Brain – Steig Aus a Rocksession (oba z roku 1973) predstavujú jej kreatívny vrchol. Dnes si niečo povieme o prvom z menovaných.

Kapelu som dlho poznal iba po mene, doma sme ju určite nemali. Jej hudbu som spoznal vďaka šiestim šesťdiskovým samplerom Krautrock – Music For Your Brain, ktoré mi v rokoch 2005-2012 poskytli veľké množstvo nových tipov. Embryo tam malo až šesť skladieb z celej šírky 70. rokov. Čo vám poviem, putovala na zoznam a nedávno sa mi konečne podarilo doplniť zbierku o album Steig Aus.

Neľutujem. Tri improvizované „džemy“ zo štúdia ponúkajú to, čo si na rockovej muzike cením najviac. Slobodnú a neviazanú párty, v rámci ktorej si všetci inštrumentalisti schuti zasólujú. Nechýba náznak orientálnych melódií, ale v rámci znesiteľnej normy. Ozaj, vznik nahrávok je tiež zaujímavý. Embryo síce bola nemecká „krautrocková“ skupina, ale v zostavách albumu nájdete hneď troch Američanov (slávny klávesák Waldron (hral s Ericom Dolphym a Maxom Roachom) Jackson a King). Čo je dôležitejšie, v decembri 1971, v marci a septembri 1972 nahrali pod zvukovým dohľadom Dietera Dierksa tri štúdiové „sejšny“, z ktorých ostal materiál na dva albumy. Lenže label Liberty/United Artist ich odmietol vydať, pretože skladby mali „málo komerčného potenciálu“. Boli dlhé a „etno-jazzové“. Frontman, bubeník a multiištrumentalista Christian Burchard, preto hľadal nového vydavateľa. Dohodol sa s Brain Records (pobočka Metronome), že u nich vydá dva albumy a predal im práva vo výške 15 000 mariek za každý. A čo sa dostalo na prvý z dvoch albumov?

Deň pred Vianocami v roku 1971 nahrali skladbu Call, ktorá okupuje celú b-stranu platne, a tiež Dreaming Girls. V zostave boli Waldron, Jackson, Hoffman, Evers a Bouchard. Cieľom bolo nahrať živý album v štúdiu. Preto hrali všetci naraz a brala sa prvá verzia. Napokon, ako sa vyjadril Bouchard: „Jednoducho nemôžete opakovať jednu vec 37-krát bez toho, aby ste nestratili sviežosť a originalitu.“ V marci 1972 nahrali skladbu Orient Express. V zostave už neboli Evers a Hoffmann, zato pribudol basák King. V máji vyrazili na turné, okrem iného aj do Afriky. Tam si rozšírili hudobné obzory, nuž sa v septembri vrátili do štúdia a dohrali k Orient Expressu nejaké gitary a exotické nástroje (Bouchard pridal marimbu, saz sa ocitol v rukách Bunku, ten sa naň naučil hrať pár týždňov pred nahrávaním), no a doplnili skladbu o útržky vysielania Rádia Marakeš, ktoré si nahrali na turné. Výsledkom je trojica parádnych inštrumentálnych nahrávok, z ktorých doslova crčí energia a neviazané muzicírovanie. Zároveň nejde o nejaký akademický sterilný produkt. Nahrávanie naživo uchovalo to, čo nazývam rockovou esenciou, a teda pocit, že počúvam prirodzenú muziku bez kompromisov.

Album Steig Aus bol vzdorom komercionalizácii rockovej hudby. Dnes je predovšetkým veľmi dobrým tvrdým jazzrockovým albumom. Však ho vyskúšajte a posúďte sami!
reagovat