Trower, Robin - Live! (1976)

Priznávam, mám rád koncertné nahrávky. Sú neučesané (aj keď vieme, že sa s pôvodnými záznamami diali v post-produkcii divy, stále je to dostatočne autentické), ukazujú kapelu v skutočnom svetle, žiadni štúdioví hráči, mixéri a producenti, ktorí zanášajú hudbu kopou efektného i neefektného odpadu. Preto je album Live! zo sedemdesiateho šiesteho najlepšou voľbou, keď chce niekto spoznať meno Robin Trower. Klasické trio, gitara-basa-bicie, žeravé nástroje a dôraz na hlavného protagonistu i sólistu v jednom, čo viac si od drsného bluesROCKU priať.

Gitara odkváka úvodný kúsok Too rolling stoned a je vymaľované! Hendrixovejší ako Jimi, to je Robin Trower. Svižná záležitosť sa v polovici zmení na husté blues, že by mississipské močiare závideli. Gitarista sóluje a sóluje a je mu jedno, či je dynamika rytmiky dole alebo hore. Nasleduje Daydream. Už názov vypovedá, že tu máme baladu. Zapaľovači polnočných lámp alebo malých krídel si prídu na svoje. Akože, rízne blues s „rock“ v názve, Rock me baby, patrí k vrcholom koncertu. Spev unisono s gitarou, ani náznak sterility, kto by sem zavítal hľadať prvú pomoc s otvorenou ranou, ten nie, že si odnesie infekciu, toho rovno vynesú! Trower sa v podstate netrápi akýmsi komponovaním, nasadí hustý rif a v nastolenom virvare si čosi odhuláka brutálne dobrý Dewar. Najmä Trower vytiahne z gitary aj to, čo do nej tvorca ani nevložil. Aj preto sa Lady love nemusí obšírne opisovať. Od čias Bridge of sighs je hlavný protagonista spojený s temnejšími pomalými skladbami, I can’t wait much longer sa v tom doslova bahní. Alethea je prirodzene brutálna. Kto má rád napríklad Mahogany Rush, kvákadlo, prípadne oboje, ten sa v tomto nájde. Nechýba krátke bubenícke sólo, ach, ako mi takáto, kedysi povinná, súčasť koncertov v súčasnosti chýba. Záverečná A little bit of sympathy nevybočuje z nastolenej trasy, kam sa hrabe GPS, podľa Trowera sa dostanete hneď a zaraz rovno do rockerského raja.

Výborný živák bez zbytočných príčeskov. Občas počuť šum struníka z rytmičáku, čo je mi blízke z podnikov, kde kombo stojí vedľa bicích a každý gitaristov ston sa prenáša na súpravu. Nefalšovaný pôžitok!
reagovat

PaloM @ 03.06.2014 16:19:24
A ja sa priznám, že mám tiež rád koncertné záznamy, ale tieto staré albumy, čo si recenzoval, som strašne dlho nepočul a tak si ich rád zopakujem.
Nemám v obľube prirovnávanie v hudbe. Obyčajne to chápem, a najčastejšie to tak vypáli pri posluchu, ako horšie než porovnávaný originál.
Trower bol na začiatku kariéry porovnávaný s Hendrixom, čo ma pri čítaní biografie na webe rozlaďovalo. Pretože som ho objavil až po objave Progboardu, tak v tom neskoršom veku mi viac sadli Trowerove albumy po r.2000.
Ako obyčajne, človek sa zo zvedavosti prepracuje k minulosti.
hejkal, ďakujem za recenzie na Trowera, to je pán gitarista a je vhodné ho občas oprášiť od zabudnutia.

hejkal @ 03.06.2014 18:38:46
Ad prirovnávanie k Hendrixovi - keď ono sa to ponúka hádam aj hluchému. Dík za reakciu.