Distorted Harmony - Chain Reaction (2014)

Jak to asi vypadá, když slepíte dreamtheaterovský prog s metalcorem a djentovo-ambientními názvuky?

Že vás tato otázka nikdy nenapadla? Nevadí. Odpovědi se vám dostane tak jako tak – Distorted Harmony a jejich druhá placka „Chain Reaction“ je důkazem toho, že když se chce, všechno jde a pokud máte chuť, můžete bez obav vařit z ničeho. Stačí vzít základní ingredience ze svého veleúspěšného debutu, dodat všemožná koření i z těch nejklišovitějších z nejklišovitějších žánrů a máte vystaráno. Neortodoxní fanoušci budou spokojeni, protože to přeci jen trochu zavání experimentováním a ti ortodoxní na vás zanevřou. Ale vám je to jedno, protože jste si právě obstarali přívlastek „alternativní“... A to už něco znamená.

Ne, ve skutečnosti to samozřejmě není tak černé, jak by se mohlo zdát. Když z něčeho ovšem na sto honů čpí laciný kalkul, je třeba to náležitě okomentovat. Distorted Harmony nejsou obyčejnou kopií Dream Theater, nejsou ani metalcorovou kapelou, nejsou ani djentovým projektem nebo übervesmírným ambientem. Ejhle, zřejmě jsme narazili na kámen úrazu. Distorted Harmony se totiž snaží být vším, následkem čehož jsou jen instantním slepencem vlivů, jsou jen formou bez obsahu. Řemeslně dobře odvedená práce, ovšem bez přidané hodnoty, bez slyšitelného lidského faktoru. Bez duše. Nic.

Z corových žánrů si kapela vypůjčila zpěvné, hymnické refrény („Children of Red“) a občas se snad i trochu unáhleně uchýlila k monotónním breakdownům, což je věc, která možná nejedno hladové ucho potěší, na druhou stranu však naprosto dehonestuje význam slova „progresivní“ v tom užším slova smyslu. Těžko Distorted Harmony zazlívat, že se snaží znít moderně a „svěže“... Zde jen jednoduše nebyla odhadnuta ta pravá míra.
Djent nám kapela připomene osmiminutovým opusem „Misguided“, který opět nic neřekne, ale přesto se tváří velmi hluboce. Textově i hudebně. Mnoho not, málo slov, ale přímo monumentální křeč. Nyní je mi naprosto jasné, proč o sobě kapela mluví jako o „A delicate combination of the complex progressive metal, the unique harmonies of modern Jazz & Classical music and some heavy shit!“ („Delikátní kombinace komplexního progresivního metalu, unikátních harmonií moderního jazzu a vážné hudby a nějakých tvrdě znějících ...!“)

Když se na album podíváme jako na celek, zjistíme, že má světlé momenty (u mě si pochvalu vyslouží například skvělá „As One“), ale forma naprosto drtí obsah. Koncentrace nesnesitelné vtíravosti a snahy zavděčit se všem metalovým fanouškům přesahuje únosnou hranici.
„Chain Reaction“ pro mě nepředstavuje ani šedý průměr (to snad s jeho stylovým rozsahem – ať už uvěřitelným či ne – nelze), ani mistrovské dílo hodné hlubokého úklonu. Vidím to na desku, kterou prostě a jednoduše přejdu s mírně nepříjemnou pachutí na jazyku a za nedlouhou dobu si na ni již více nevzpomenu.
reagovat

Mayak @ 04.08.2014 15:21:13
...na mladú ženu - až nečakane správne "nekompromisný" pohľad na album ...ktorý je skutočne pod jagavým povrchom ...práve taký, ako si ho opísala, Kristýna.
Zase raz klobúk dole ...

alienshore @ 04.08.2014 16:45:00
Dá sa na tento album nazerať aj takýmto prísnejším pohľadom, v podstate aj súhlasím len vidím album o čosi pozitívnejšie vďaka tomu, že predsa len znie trochu invenčnejšie než xy ďalších albumov, ktoré sa snažia hrať na progresívny metal. Chýba však tomu skutočný oheň, ktorý by aspoň trošku otriasol základmi tohto subžánru, no napriek tomu sa mu dostáva nadštardnému prijatiu z progresívne orientovaných serverov, kto vie prečo ...

Kristýna @ 04.08.2014 22:08:56
"Neortodoxní fanoušci budou spokojeni, protože to přeci jen trochu zavání experimentováním a ti ortodoxní na vás zanevřou."

Proto to vřelé přijetí ze strany progových serverů.

Přeji příjemné a hlavně slunečné letní dny vám oběma. Díky za feedback.

Po relatívne krátkej dobe sme sa dočkali ďalšieho albumu izraelskej kapely Distorted Harmony a ponúka možnosť nahliadnuť kam sa vlastne so svojou hudbou posunuli. Fakt je, že Chain Reaction je jednoducho iný než debutový Utopia. Najmarkantnejší posun zaznamenal spevák Misha Soukhinin, ktorý si evidentne polepšil v rámci svojho speváckeho výrazu. Zvolil citlivejší prejav a melódie sú od neho tentoraz viac emotívnejšie. Čo ma však nepotešilo je to, že úplne vymizli absolútne fantastické klávesové vsuvky čerpajúce z klasickej hudby, to bola totižto asi najväčšia ozdoba albumu Utopia. Hlavný skladateľ a klávesák Yoav Efron zvolil tentoraz úplne iné zvukové registre a viac zapadajú do tradičnejšieho formátu progresívneho metalu.

Celý album je zjavne temnejším dielom než Utopia, no pritom oplýva silnou melodikou čo slúži samozrejme k prospechu veci. V opačnom prípade by to bola len ďalšia nudná prog-metalová nahrávka. Snaha posunúť svoj štýl trochu dopredu určite oceňujem, no aj tu platí že je to niečo za niečo. Hudba pôsobí o čosi menej nápadito ako pri debute a nie je to už tak celkom len o inšpirovaní sa tvorbou Dream Theater. Produkcia priniesla tvrdší zvuk a môžem s určitosťou povedať, že sa jedná o progresívny metal v tom pravom zmysle slova. Aj gitarové riffy presne zapadajú do tohto subžánru. Skladby však majú pointu a nie je núdza o zaujímavé momenty. To ich stále vymedzuje zo stáda stoviek rovnako znejúcich kapiel a Distorted Harmony majú podľa všetkého pomerne veľké ambície. Nasvedčuje tomu aj fakt, že táto nahrávky pôsobí o trochu jednoduchšie a snaží otvárať hudbu širšiemu poslucháčskemu okoliu.

Chain Reaction začína skutočne vynikajúcou skladbou Every Time She Smiles. Sú tu skvelé verzie a veľmi nápaditý refrén, dobre znie aj chorál na jej konci. Je to celkom vynaliezavé spojenie progresívneho metalu a emocionálnych melódií. Tvrdšie ladená Children Of Red pripomenie tvorbu Dream Theater, no hlavná myšlienka sa už nachádza niekde inde a plnou silou zaútočí v druhej polovici. Misha Soukhinin si v jednej časti aj poriadne zaškrieka. Misguided je určite jednou z tých dôležitejších skladieb a ponúka komplikovanejšie rytmické zvraty, a aj silné vokálne harmónie. Vlastne netypické melodické linky povyšujú túto kompozíciu na jednu z najlepších. Nothing (But The Rain) je výbornou predohrou s klavírom a samplovanými elektronickými zvukmi, tie dva minúty sú skutočne osviežujúce. Ďalšie dva songy As One a Hollow spĺňajú charakter klasického prog-metalu, Hollow má nápadito spracované sólové gitarové party. As You Go to trochu odľahčí svojou nežnejšou akustickou myšlienkou a má takmer hitové ambície. Kvalitne nadupaná Natural Selection ponúka kopec ťažkých protirytmov a tvrdých gitár. Methylene Blue má za úlohu priniesť trochu tej katarzie, ale druhá polovica sa celkom pekne rozbehne. Najviac sa mi tu pozdáva gitarové sólo a následné razantnejšie tempo. Najlepšie skladby sú pre mňa Every Time She Smiles, Children Of Red, Misguided, Natural Selection a Methylene Blue. Oceňujem perfektnú prácu bubeníka s nepravidelnými rytmami a rovnako aj výborné aranžmány klávesáka Yoava Efrona, a technicky brilantného gitaristu Guy Landaua.

Distorted Harmony nepriniesli nič takého, čo by sme v progresívnom metale ešte nepočuli. Vlastne to už ani nie je v tomto štýle tou najdôležitejšou vecou. Skôr vnímam to, do akej miery dokáže byť tá či oná kapela zaujímavá z hľadiska emócií a či vedia ponúknuť nejakú nadstavbu. Distorted Harmony takou kapelou určite je a zatiaľ dva štúdiové albumy sú toho dostatočným dôkazom. Chain Reaction síce neprekonal svojho predchodcu, no stále je čo počúvať. Ich explozívny hráčsky potenciál sa prejavuje aj tu, nie síce v takej miere v akej by som to chcel počuť ale sú ďaleko od akejkoľvek sterilnej prog-metalovej produkcie. Opäť bude zaujímavé s čím prídu nabudúce, pretože to bude moment ktorý ukáže veľa podstatných vecí na tejto kapele. Chain Reaction by však nemal sklamať takmer žiadneho správneho fanúšika progresívneho metalu.
reagovat

Brano @ 14.07.2014 10:37:26
Slavo,ako vždy perfektná recenzia!Distorted Harmony je fajn muzička.

alienshore @ 14.07.2014 12:01:40
Ahoj Braňo, naozaj si cením že sa ľudia ako napr. aj ty zaujímajú o kapely z takýchto pomerne exotických krajín :-), Distorted Harmony si pozornosť zaslúžia a snáď tých fanúšikov budú mať čo najviac.

Brano @ 14.07.2014 12:16:38
K izraelskej hudobnej scéne ma nasmerovala skupina Amaseffer.Okrem výborných Distorted Harmony rozhodne stojí za vypočutie aj Ephrat,Sanhedrin,Atmophera ...a mnohí ďaľší.

zdenek2512 @ 14.07.2014 12:42:56
Ahoj, když je řeč o izraelských kapelách vyzkoušejte Minimal Compact, jejich debutové album Deadly Weapons je naprosto famózní.
>> odkaz

PaloM @ 14.07.2014 15:35:50
Slavo, díky za recenziu. Ja nie som spokojný s albumom. Prvé dve skladby na mňa pôsobia tuctovo, postavené na speed metale s thrash prvkami, čo by ma normálne bavilo, ale zdá sa mi to fádne.
Ďalej nasledujú zo dva relatívne lepšie kúsky a potom zase strojový speed.
Počas druhého posluchu tomu príliš šancí nedávam, že by som skúšal tretí.
Ich debut je oveľa lepší.

alienshore @ 14.07.2014 19:24:17
Palo je to už klasická prog-metalová placka. Kto očakáva nejaké novoty, tak tu si moc na svoje nepríde. Suhlasím s tebou, že prvá doska je kvalitou niekde inde. Hlavne aranžérsky bola Utopia absolútne špičková.

Mayak @ 10.08.2014 10:51:32
...áno, je to pekné ...ale variácie na túto formu izraelského progmetalu tu už hrali pred nimi kapely AMASEFFER, EPHRAT, ORPHANED LAND ... a myslím, že každá aj invenčnejším spôsobom.
Majú istú dávku smoly, že nie sú "prví", varia už z navareného ...