Kalevala - People No Names (1972)

Fínska heavy psych rocková skupina Kalevala debutovala v roku 1972 album People No Names, o ktorom si dnes čosi povieme.

O kapelu som zavadil dávno, nuž mám v zbierke CD s prvými dvomi albumami od pirátov Walhalla z roka 2003 a výberovku raritných nahrávok Anthology (2004) z rokov 1972, 1973, 1977 a 1994, ktorá obsahuje celý tretí album Abraham's Blue Refrain (1977). Inými slovami, túto kapelu som mal dlho zaradenú ako najvýznamnejšiu obskuritu z Fínska. V mojom ponore do zabudnutých 70. rokov hrala významnú rolu, keďže som ju dlho nevedel zohnať, ale veľmi som po nej túžil. Dnes sa skôr čudujem, že som o nej ešte nič nenapísal. Život mám len jeden, na všetky hudobné počiny sa nedostane, ale pri Kalevale by ma to asi mrzelo. A tak sa pohodlne usaďte, mačkám play.

Nežný úvod klame telom, titulná skladba je predovšetkým o tvrdom naliehavom hardrockovom dusne. Spev je bubácky, miestami mi pripomína Arthura Browna. Gitara kvíli s vervou komunistu plačúceho nad tým, že mu zabanovali účet na facebooku, prípadne ako nácek, ktorému odstránili profil z youtube. Klavírna náladovka Where I’m From ma oslovuje. Na rozdiel od luhajúcich somrákov pred autobusovou stanicou ma jej nefalšovaná clivota roznežňuje a kto vie počítať do troch, bude pri spevnej medzihre ako doma. Do tretice tu máme atmosférickú rockovú náladovku Waves, ktorá rozvíja scénickú náladu spôsobom, za ktorý by sa nehanbil nejeden kazateľ v kostole. Je zaujímavé, akú veľkú rolu hrá v muzike hosťujúci klávesák Olli Ahvenlahti.

Druhá strana platne začínala zostra. Rozbehnutá drsňáčka In The Net patrí k tým skladbám, ktoré by ste nechceli stretnúť na Pohode, kazila by náladu. A sólová pasáž s vražednou ústnou harmonikou by dohnala citlivejšie duše k plaču. A opäť je tu akási podmanivá klavírna medzihra nazvaná My Friend. Toto striedanie polôh kapele išlo na jednotku. A máme tu tri inštrumentálky. Svižná progresívna koláž Lady With The Veil by prebrala z letargie aj slovenskú spravodlivosť, temnejšia Escape From The Storm by ju následne dokopala k činu. Krátka dohra Tamed Indians s koketuje s ľudovkou, hodila by sa do krčmy ku krígľu.

Debut skupiny Kalevala spadá do škatuľky proto-progu, je to aj tvrdá, aj psychedelická, aj nežná, aj košatá muzika a ja ju mám veľmi rád.
reagovat

Antony @ 22.06.2023 21:09:24
Sibelius a Kalevala, to jsou pro mne symboly Finska. A ještě Lakka, samozřejmě, a procházka nádhernými Helsinkami, které vypadají jako jeden rozlehlý březový park. To jsou pro změnu vzpomínky.
Rockeři KALEVALA jsou další ze skvělých ukázek toho, jak se tenkrát hrálo v Suomi. Díky!

hejkal @ 22.06.2023 21:16:35
Oba symboly chápem. Vo Fínsku som nikdy nebol, ale tá trocha dobového rocku, ku ktorému som sa dostal, ma veru pozitívne napĺňa. Musím si pustiť Wigwam, to je skvelá muzika, recenzie som na ňu kedysi dávno písal aj sem. Už som ich dlho nepočul.

Antony @ 22.06.2023 21:20:06
Moc jsem toho sice nenacestoval, ale ve Finsku i Švédsku jsem byl. Nezapomenutelné.
WIGWAM - další skvělý tip!