Damnation Of Adam Blessing, The - The Damnation of Adam Blessing (1969)
01. Cookbook /W. Constable, J.P. Quinn, W, Schwark, R. Benick, R. Kalamasz/ (3:55)
02. Morning dew /B. Dobson, T. Rose/ (5:15)
03. Le’ voyage /W. Constable, J.P. Quinn, W, Schwark, R. Benick, R. Kalamasz/ (3:53)
04. You don’t love me /W. Cobbs/ (3:18)
05. Strings and things /W. Constable/ (5:45)
06. Last train to Clarksville /T. Boyce, B.Hart/ (4:18)
07. Dreams /W. Constable, J.P. Quinn, W, Schwark, R. Benick, R. Kalamasz/ (4:52)
08. Hold on /W. Constable, J.P. Quinn, W, Schwark, R. Benick, R. Kalamasz/ (2:16)
09. Lonely /W. Constable, J.P. Quinn, W, Schwark, R. Benick, R. Kalamasz/ (4:55)
Obsazení:
Adam Blessing (Bill Constable): lead vocal
Bob Kalamasz: lead guitar, vocals
Jim Quinn: rhythm guitar, vocals
Ray Benick: bass
Bill Schwark: drums
Americká rocková scéna na prelome 60. a 70. rokov by si zaslúžila hĺbkový rozbor, v ktorom by isto nechýbala ani kapela The Damnation Of Adam Blessing. Títo „skoro“ hardrockeri debutovali v roku 1969 rovnomenným albumom o ktorom si dnes čosi povieme.
Na úvod sa priznám, že kapelu som sem kedysi dávno doplnil bez toho, že by som mal doma originálne nosiče. A, ako skoro vždy, nikto sa nechytil, nuž som rád, že dnes už vlastním prvé dva albumy na jednom CD od Progressive Line a môžem jej venovať aj recenzie. Na kapelu som naďabil v nejakom letáku od Akarmy, kde ju núkali a ja som si zapamätal názov. Akurát po nosičoch sa na Slovensku zem zľahla. Ani v bežnej internetovej distribúcii sa nevyskytovala, a tak som na ňu naďabil náhodou v bazári cca pred dvomi rokmi. Jasné, že som skákal dva metre od podlahy s úsmevom na tvári.
Deväť skladieb ponúka typickú dobovú zmes tvrdšieho rocku mixovaného melodikou 60. rokov a psychedelickými náznakmi, ktoré z nej robia samozrejmého ašpiranta pre môj záujem.
Najlepšie veci sú tie hardrockové. Cookbook, Le’ Voyage alebo Hold On nemajú chybu. Vydarila sa aj melodramatická pomalka Strings And Things, zamatovo psychedelicky popový kúsok Dreams je svieži a dumka Lonely exceluje v atmosfére. Tento typ muziky vo mne vyvoláva pocit, že svet by mohol byť dobrým miestom pre život. A za túto krátku ilúziu som vďačný.
Naopak, cover verzie nie, že by boli zlé, ale nijako zvlášť ma nezaujali. Platí to o ťažkopádne spomalenej klasike Morning Dew, o hravej bluesovke You Don’t Love Me od Willie Cobbsa a tiež o príjemne odsýpajúcej skladbe Last Train To Clarksville od skupiny Monkees.
The Damnation Of Adam Blessing považujem za dobrý debut, prísľub vecí budúcich. Napriek tomu, že obsahuje presne to, čo mám na muzike rád, budem troška prísny a udelím tri poctivé hviezdy na päťhviezdičkovej škále. Nepočúvam tento album často, nuž mi asi neprirástol k srdcu tak ako iné raritky. Nedajte sa odradiť, viem si predstaviť, že niekomu táto muzika sadne na plný počet.
reagovat
Antony @ 16.11.2024 10:27:16
Neuvěřitelné. Kapelu zrovna teď tři dny po sobě poslouchám v rámci provětrávání historických úlovků ve své sbírce. Pěkná trefa. Velmi potěšující muzika, dal bych 4*.
hejkal @ 16.11.2024 11:51:21
Asi aj ja by som občas tie 4 dal, ale teraz to nevyšlo... Druhý album sa mi páči viac.
- hodnoceno 0x
- hodnoceno 0x