Airey, Don - One of a kind (2018)

One Of A Kind je album klávesovej ikony Dona Aireyho.

Dvojdiskové vydanie som si kúpil po odporúčaní predavača, že je to vynikajúce. Don Airey je pre mňa samozrejmá veličina, hral s mnohými mojimi obľúbenými kapelami (Deep Purple, Colosseum II) i interpretmi (Gary Moore). Jeho sólová tvorba ma však minula a zmenilo sa to až v roku 2018.

Album One Of Kind je tým, čo nazývam moderným hard rockom. Sound je mohutný, hudba jasne odkazuje na klávesovo-gitarové korene, pritom z nej cítim aj kusisko metalovej vône. Musím povedať, že ma pozitívne prekvapil spevák Carl Sentance. To platí aj pre krátky koncertný bonusový disk, kde sa kapela prezentuje ako cover band. Kým Párplov alebo Moorea dáva v pohode, skladby Rainbow trpia neprítomnosťou sprievodných vokálov. Je to však naozaj skvelý rockový spevák, hoci si v kariére evidentne nevolí vždy dobre. Ako náhradník za McCaffertyho v Nazareth podľa mňa vcelku pohorel. To sa však týka celej kapely, a tak by bolo nefér zvaľovať vinu iba na neho.

Každopádne jedenásť skladieb neuhne z vyvolenej hardrockovej cesty ani o piaď. Tempo udávajú burácajúce šprintérky (Respect, Children Of The Sun), nechýbajú posadené riffovky (All Out Of Line, Lost Boys, Stay The Night). Aká by to bola hardrocková doska bez slaďákov? Správne, nevšedná. Airey stavil na istotou, nuž si pateticky zaspievame, že Every Time I See Your Face, Want You So Bad alebo Remember To Call. Citlivejšie povahy určite poteší mäkšia skladba Running Free. Sláčikmi pocukrovaná titulná skladba mi príde gýčová, žiaľ, táto poloha sa v rockovej hudbe usadila ako krvavý mier v mysliach ruských vazalov, nie je ľahké jej odolať a ešte ťažšie je ju vyplieť. Ale vzdať to nesmieme! Rovnaký neduh postihol aj inak podmanivú Victim Of Pain. Tá má ešte jednu slabinu, ktorá sa tiahneme rockovými dejinami a od čias Kashmiru sa jej Európania nevedia zbaviť. Orientálne motívy. Som azda posledný Mohykán stojaci v opozícii voči world music tendenciám v rocku, ktoré ma nevzrušujú.

Napriek uvedeným výhradám je One Of A Kind nesmierne svieže hardrockové dielko a počúvam ho rád.
reagovat

stargazer @ 11.02.2023 12:27:39
Úvodní píseń mě vyloženě odradila. Ale na druhou stranu, na začátku druhé půlky songu obsahuje zajímavou klávesovou složku. Ovšem potom nastává zvrat. Album je z půlky napěchované hudbou, kterou nemůžu ignorovat. Líbí se mi skladby All Out of Time, One of the Kind, Running Free, Want You So Bad, Children of the Sun, balada Remember to Call, špatná není ani Stay the Night. /live bonus do vyjádření nepočítám/
Don Airey zahrál přesně tak, jak by hardrockový klávesák měl zahrát. Kopírovat dominantní kytaru a sem tam si odskočit na nějaký ten klávesový výlet. Za mě dobrý. Líbí.

hejkal @ 11.02.2023 13:06:30
Hej, je to lepšie, ako by som čakal.