Greta Van Fleet - The Battle At Garden’s Gate (2021)

Greta Van Fleet chabo bojuje pri záhradnej bránke

Dlho som váhal, či vôbec písať recenziou na minuloročný album The Battle At Garden’s Gate od Greta Van Fleet. Ale napokon som svoje úvahy dal na papier, tak sa na mňa nehnevajte.

Album som si kúpil hneď po vydaní. Keďže patrím k tým, ktorí túto hudbu majú radi, celkom ma baví sledovať súčasnú hardrockovú kapelu v role hviezdy. Obzvlášť dnes, kedy je rocková hudba v lepšom prípade revivalom, z ktorého sa vytešujú postarší pamätníci, v horšom nudným bzučaním rôznych kolaží tváriacich sa novátorsky (a opäť, neprekračujúcich úzky okruh poslucháčov), no a v najhoršom ide o bezuzdný pop maskovaný rockovými nástrojmi. Teším sa, že mladí ľudia majú možnosť počúvať kapelu ako je Greta Van Fleet. Neskrývane inšpirovanú tými najlepšími a očividne marketingovo podkutú, aby dokázala osloviť širšiu verejnosť. Aj za cenu, že sa minie s vkusom odchádzajúcej generácie poslucháčov a odradí tých, čo považujú úspech za sprosté slovo. Skrátka, podobne ako Bonamassa, robí pre prežitie živoriacich žánrov viac ako mnohí originálnejší a kvalitnejší súčasníci zapadnutí, čo ja viem, niekde na Bandcampe.

Až na výnimky všetky hardrockové kapely v priebehu času vymäknú. Je to prirodzené, preraziť sa dá autentickosťou, ale lesk šoubiznisu sa udržuje prísnym kalkulom. Existujú výnimky, ale to vždy. Aj zaočkovaný jedinec môže dostať chorobu, proti ktorej sa chráni. Štatistika (s Gaussovou krivkou) však nepustí. Aj Greta Van Fleet sa od svojich búrlivých počiatkov usadila debutom a teraz... Dočítal som sa, že kapela tento album považuje za temný a drsný, čo považujem za klasický marketingový fígeľ – stokrát opakovaná lož sa stane pravdou. Každý, kto má uši, počuje, že sound je opäť výrazne zmäkčený. Balád je podozrivo veľa (napočítal som ich tuším sedem), sláčiky sú takmer v polovici skladieb (vrátane úvodnej i poslednej). Miestami akoby sa snažili opajcnúť aj iné skupiny ako Led Zeppelin (Built By Nations). Tu mi pripomenú Rush (The Barbarians), tam Queen (Heat Above). Aj vizuálne sa vracajú do androgýnnej, až zženštilej podoby rockových primadon. Nečudo, že to na decká zaberá, napokon, táto pohlavná neurčitosť vládne ako mange s anime (a to sú veľmi silné kultúrne vnemy pre dnešnú mládež), tak liberálne sa orientujúcej spoločnosti. Chápem, že starších ľudí (o netolerantných hovädách nevraviac, ale o tie, dúfam, nikdy relevantne nepôjde) to môže iritovať. Sám som na vážkach, či sme zbytočne neprekročili hranicu, ktorá, ako nás učí história, vždy značí, že civilizácia sa rozvinula na svoje maximum a nezadržateľne sa vnútorne rozpadne relativizáciou všetkých evolučných i spoločenských noriem.

Väčší problém je samotný materiál. Odhliadnuc od toho, že spevákov prejav vie odpudiť mnohých, inštrumentálne a energicky mi kapela doteraz sedela. Ale z dvanástich skladieb mám pocit únavnej snahy a nie životného elánu. Vyše hodiny takejto ťažkopádnej muziky je na mňa priveľa. V polovici sa už nudím ako nácek v europarlamente pri rutinnom poberaní platu. Jasné, je to fajn, ale o čo zábavnejšie je sa rozčuľovať nad neexistujúcimi hrozbami, ktoré mi pomôžu stať sa samému hrozbou? Aby som len nekafral, melancholická balada Broken Bells sa mi páči. A aj kvákadlom okorenená bluesová nálada v úvode The Barbarians mi sedí.

Dovoľte mi na záver zastaviť sa pri obale. Čierny minimalizmus so zlatým symbolom brány. Apropo, symboly. Pamätáte si obal štvrtého albumu Led Zeppelin? Bolo to tajomné, tie štyri „runy“. A ako sa vraví, čím viac prúžkov, tým viac Adidas. A preto sa na obale nachádza hromada symbolov, vlastne všetky skladby sú nimi „očíslované“. Vyznieva to (aspoň pre mňa) nesmierne lacno, ba až smiešne. Prázdna tajomnosť bez efektu. Napokon, celý obal mi pripomína soundtrack The Song Remains The Same.

Osobne ma tento album veľmi nezaujal, z troch šedopriemerových hviezd jednu odoberiem, pretože sa mi The Battle At Garden’s Gate osvedčil iba ako kulisovka a to je málo. Navyše je tej pózy už aj na mňa priveľa. A to som k svojim protežantom zvyčajne tolerantný.
reagovat

Antony @ 15.08.2022 10:36:42
I s tímto se zcela ztotožňuji. Šel bych ještě o jednu hvězdu níže. Gretu sleduji dlouhodobě a až na pár výjimek jejich tvorbu považuji za nedobrou. Obzvláště když naprosto bezpečně vím, že takto laděná retro hudba se dá dělat na daleko vyšší úrovni.

hejkal @ 15.08.2022 14:34:12
Áno, tvoj postoj je mi známy. Ja mám ich prvé dve EP rád veľmi, debut mi rovnako nevadí, ale toto je slabota.