Savoy Brown - City Night (2019)

V oblasti blues a blues rocku je už niekoľko dekád pretlak gitaristov. Nakoľko máloktorý prekročí hranice pentatoniky, nie je ľahké odlíšiť ich. Väčšinou je to dielo okamihu, čosi začujeme a povieme si – dobré! A potom už majú ostatní smolu.

Kim Simmonds sa z tohto zástupu vymyká. Disponuje osobitým prejavom a na staré kolená hrá azda najlepšie za celú svoju (bohatú) kariéru. Za posledných trinásť rokov vydal so skupinou Savoy Brown sedem štúdioviek, ktoré predstavujú to najlepšie z bluesovej hudby nového milénia. Škoda, že už nie je medzi nami. Dva albumy milujem nadovšetko – Voodoo Moon (2011) a Witchy Feelin’ (2017). Avšak, v poslednej dobe som toto duo rozšíril na trio. Áno, reč bude o albume City Night z roka 2019.

Ako má znieť hutný blues rock v posadenom tempe, ukazuje hneď prvá skladby, slajdom prikreslená Walking On Hot Stones. A z vytýčenej trasy už neuhneme. Don’t Hang Me Out On Dry, Playback Time, Red Light Mama, Conjure Rhythm, Wearing Thin, City Night, Hang In Tough, Ain’t Gonna Worry, to je jedna pecka za druhou. Samozrejme, občas treba aj zvoľniť, a tak je tu kolísavé Neighbourhood Blues alebo skvelé pomalé ťažkotonážne blues počúvajúce na meno Selfish World.

Niekedy sa zdá, že netreba všetko menovať, ale toto je album, z ktorého neviem nič vynechať. Najlepšiu atmosféru má tajuplná Superstitious Woman, tú musím vypichúť.

Savoy Brown hrá s chuťou, živelne, pritom ľahko a kompetentne. A každá skladba je akoby samostatná štúdia citu. Niektorí gitaristi sa idú zbesnieť, vyťahujú jeden technický fígeľ za druhým a nič. A potom príde Simmonds, zahrá tri tóny a je to tam! Všetko, čo od bluesovej muziky chcete, potrebujete, čo predchádza všetky vaše predstavy a túžby. Nikto, ani Mayall, nehrá blues s takým nadhľadom a pritom úplne zanietene. Navyše, máme tu čo dočinenia s klasickým rockovým triom (basa, bicie, gitara). A tá atmosféra!  Nič viac ku šťastiu nepotrebujem!

City Night – etalón toho, ako má znieť moderný bluesrockový album. Ja som z neho paf! Inak, ktovie, kto preberie štafetu, ktorý bluesový gitarista dokáže zaujať to veľké prázdno po Simmondsovi. Som zvedavý a vlastne sa i troška teším (prepáč Kim), pretože tí najväčší z najväčších sú vždy jedineční. A vždy sa niekto nájde, to je na umení úžasné. Stále nás bude vzrušovať, prekvapovať, dráždiť. A tak to má byť.

stargazer @ 05.11.2023 11:12:01
Je obdivuhodné s jakým zvukem tahle grupa a tohle album přišlo právě v té době svého vydání. Jakoby říkali : Sereme vám na trendy, jedeme si po svém. Album jsem vyzkoušel dvakrát na spotify. Začátek super, střed - dobrý a závěr mi už nic nového nepřinesl. Deska je příliš dlouhá, má 56 minut, méně by bylo více. Ale v celku dobrá práce.

hejkal @ 05.11.2023 11:45:15
Som rád, že ako celok ťa tento album zaujal.