Winter, Edgar - Brother Johnny (2022)

Tento rok sa po covidovom umeleckom armagedone aktivovalo viacero starých rockerov a bleusmanov, aby po sebe ešte niečo zanechali, kým sa vytratia spolu s muzikou, ktorú nám venovala prvá polovica druhej polovice 20. storočia. Väčšina z nich je príjemná, ale nijako zvlášť dôležitá. Nový album Colosseum je dobrý, ale tak trocha prebytočný. Robin Trower si pokojne vyhráva, John Mayall najal kopu hostí a vydal svoj dlhoročný rutinný štandard, počúvať sa dá i nový Ted Nugent. Pozitívne ma prekvapili nový Jethro Tull, Arthur Brown (s Rikom Pattenom), no čo sa týka nadšenia, najvyššie priečky v mojej percepcii si vydobyli rockeri z Magnum, ktorých album The Monster Roars ma dostal na prvé vypočutie, podobne ako čerstvý prírastok Open Up od Birth Control. Jeden počin sa však vymyká a baví ma ako žiaden iný. Spomienkový album na velikána Johnnyho Wintera Brother Johnny od jeho brata Edgara.

Ponúka sedemnásť skladieb, ktoré tvorili významnú časť toho, čo by sa mohlo nazvať bestofkou Johnnyho Wintera. Still Alive And Well, Rock’n’Roll Hoochie Koo, Got My Mojo Workin’, ale i Johnny B. Goode, Highway 61 Revisited alebo Jumpin’ Jack Flash, nič nechýba. Zástup participujúcich osobností je impozantný, gitaristi (a speváci) ako Joe Bonamassa, Billy Gibbons, Joe Walsh, Steve Lukather, Keb’ Mo’, Robben Ford či Kenny Wayne Shepherd a iní hrajú úžasne. Aj ďalšie nástrojové obsadenie ponúka zaujímavé mená, podrobnosti si môžete prečítať v údajoch o zostave, uzavriem to konštatovaním, že odviedli parádnu robotu.

Muzika znie živo, hutne, presvedčivo. Z tohoročnej úrody počúvam práve Brother Johnny najčastejšie. Nie je to novátorská honba za chimérou, je to „iba“ vynikajúci bluesrockový album a vzácny dôkaz, že aj kopa muzikantov môže znieť konzistentne. Nabíja ma pozitívnou energiou, čo je v týchto časoch gargantuovská výzva. Ďakujem. Ak máte radi hutné a divoké blues Johnnyho Wintera, vyskúšajte poctu nazvanú Brother Johnny, možno vás naplní rovnako ako mňa. Pokojne toto dielo nominujem na bluesový album roka!
reagovat

hejkal @ 10.02.2023 09:38:09
Neprekvapivo si čerstvo tento album odniesol Grammy v kategórii Najlepší album súčasného blues. Nič lepšie v tomto žánri minulý rok nevyšlo.
>> odkaz

Judith @ 10.02.2023 11:40:01
Ha, tys to hned říkal, že jde o album roku! Wintera neznám, ale co není, může být :)

hejkal @ 10.02.2023 12:05:18
Ono je to náhoda, trafiť sa do oceňovaní, predsa len, koľko ľudí, toľko chutí. Ale v tomto prípade by ma prekvapilo, keby tomu bolo inak. Brother Johnny sa týči nad ostatnou bluesovou produkciou minulého roka ako Mount Everest nad krtincom v záhrade v maďarskej puste. A isto sa nejaké krty nájdu, čo to neuvidia, to je pri umení prirodzené. Ale konsenzus vidiacich ma neprekvapuje.