Steamhammer - Wailing Again (2022)
01. Wouldn't Have Thought (4:43)
02. Hi Lo Jick Jack Johnny (6:01)
03. Fool For You (3:15)
04. Wailing One Again (6:56)
05. Midnight Blues Train (5:40)
06. Man In The Blue Suede Shoes - Megans Song (4:52)
07. 24 Hours (9:44)
08. Juniors Wailing (3:58)
Obsazení:
Martin Pugh: guitar
Pete Sears: bass, keyboards, vocals
Phil Colombatto: vocal, harmonica
John Lingwood: drums

Jedna z najzaujímavejších zabudnutých rockových kapiel je bezpochyby Steamhammer. Britská bluesrocková formácia pokukujúca po progresívnom a psychedelickom rocku vydala štyri štúdiové albumy, pričom ten posledný bol z roka 1972. Presne o päťdesiat rokov zrazu pribudol piaty – Wailing Again. To som si nemohol nechať ujsť!
V zostave je už len jeden pôvodný člen, gitarista Martin Pugh. Pete Sears (basa, klávesy, spev) hosťoval na debutovom albume v roku 1969, ak sa to počíta. Zvyšok kapely dopĺňa dvojica muzikantov – Phil Colombatto (spev, harmonika) a John Lingwood (bicie). Čo nám ponúkajú?
Desať skladieb, z toho dve spomienky na staré časy. A sú to veľmi príjemné bluesovo zrockované kúsky. Zvuk je parádny (DR 10 nie je na dnešné časy márna hodnota), žiadna snaha o neprirodzené zvukové experimenty sa nekoná. Už úvodná skladba z albumu Mountains – I Wouldn’t Have Thought – je skvelá posadená hardrocková záležitosť, až mám chuť vyskočiť zo stoličky a imitovať kotol pred pódiom. Väčšina skladieb vzrušujúco odsýpa, ešte aj jemne sfunkovaná rytmika v bluesrockovej Hi Lo Jick Jack Johnny ma baví. Bluesoví puristi by si oči vyočili pri orientálnej „párplovskej“ náladovke Midnight Blues Train. Zato barová dumka Man In The Blue Suede Shoes – Megans Song swinguje na vlnách spánku ako človek po troch prebdených nociach. A ak ste fanúšikovia starých bluesových štandardov, vyše deväťminútová 24 Hours od klaviristu Eddieho Boyda vás prenesie do Raja.
Vrcholom albumu je temná i zadumaná Fool For You, takto si predstavujem solídnu posadenú pecku! Nezaostáva ani Wailing Once Again, čo je mix hard, blues a ešte aj country rocku v pomere, že by aj južanskí rockeri kukali. Neustála zmena nálad, tempa, kebyže by niekto hľadal etalón pre definíciu progresívny blues rock, tu má excelentnú vzorku.
No a záverečná hitovka Juniors Wailing. Poznáme ju z debutu a zo singlu a táto verzia je dôstojným príkladom toho, ako starnúť so cťou.
Štyridsaťpäť minút (dokonalej) muziky, ktorá ma hreje pri srdci, to je Wailing Again. Vynikajúci comeback, potešil ma o to viac, že som ho veru ani vo sne nečakal. A vás?
reagovat
Judith @ 21.01.2025 23:02:33
Progresivní blues rock, to jsem musela oprubovat. Muzička je svěží, má odpich, ale je i poznat, že se pánové už nikam neženou, hrají si pro radost. Baví mě tyhle pozdní přírůstky do diskografií. Přemýšlím, jestli vznikají spíš z pocitu "pořád jsme při síle jako zamlada" nebo spíš "už to sice není ono, ale nešť, jdeme si ještě jednou užít". Tady je výsledek přesvědčivý, i když můj půllitr whisky kapela není.
hejkal @ 22.01.2025 05:25:17
Nepoznám žiadneho muzikanta, vlastne ani umelca, ktorý by si niekedy povedal - vlastne to už nie je ono, ale nech! Vždy je to ono, len poslucháči sa môžu na to pozerať rôzne. :)
Vďaka, že si skúsila vybočiť zo svojej bubliny.





