Flower Travellin' Band - Make Up (1973)

Japonská hardrocková veličina Flower Travellin’ Band patrí k tým zoskupeniam, ktoré ma veľmi bavia. Párplovský dvojalbum Make Up (na pultoch sa zjavil 25. februára 1973) ponúkol pomerne chaotickú zmes koncertných a štúdiových nahrávok, a tak si o ňom niečo povieme.

Pomiešať skladby z koncertov a zo štúdia, takpovediac, bez ladu a skladu, nie je úplne bežné. Ale ani nemožné. Podobný mišmaš nahral napríklad Santana na svoj album Moonflower. Každopádne je to zvláštna voľba. Inak, vlastním piráta od Wo-Sin Music Company z roka 1994, ktorý nacpal dvojalbum na jeden nosič, a teda vyhodil desaťminútovú skladbu Satori Pt. 2. Nahratá bola naživo v štúdiu. Zabiť ho je málo!

Z deviatky skladieb je päť koncertných – All The Days, Make Up, Shadow Of Lost Days, Hiroshima a Blue Suede Shoes. Nahraté boli v Yokosuka Bunka Kaikan v Jokosuke dňa 16. septembra 1972. Už v úvodnej temnote silno dochucovanej klávesmi novej posily sa hardrockový maniak vo mne utrhne z reťaze a teší sa. All The Days sa nikam neponáhľa, ale ako masa snehu sa nezadržateľne sunie dolu stráňou na nič netušiace obecenstvo. No a úsečná pecka Make Up, to je nespútaná energia v epicentre svojej demonštrácie!

Ako som už spomínal, do zostavy pribudol klávesák Nobuhiko Shinohara, ktorý výrazne napomohol tomu, že od sabbathovských gitarových polôh máme čo dočinenia s párplovskými reminiscenciami. Rocková balada Look At My Window by na takom albume Satori nikdy nebola možná. Na rozdiel od priam archetypálnej hudobnej temnoty Slowly But Surely. Ešte aj melodramatický slaďák Shadow Of Lost Days má v sebe niečo, z čoho by Lovecraft slintal blahom. To sa nedá skonštatovať o ďalšom, tentoraz troška nevýraznom slaďáku Broken Strings.

Dvadsaťštyriminutová skladba Hiroshima (štúdiová verzia je na albume Made In Japan z roka 1972) veští pravé koncertné hody. Právom! Je to ťaživá, mŕtvolná, mrazivá skladba. Má náznak orientálnej melodiky, v tom dobrom slova zmysle. Samozrejme, gro tvoria improvizácie, sólové vstupy jednotlivých nástrojov vrátane dlhočizného bubeníckeho sóla. Nie je to nič, čo by ste nepoznali z koncertných šlabikárov pre 70. roky. A keďže v tých časoch sa každý hardrockový koncert musel hrdiť aspoň jedným rokenrolom, Flower Travellin‘ Band zvolil Blue Suede Shoes.

Kauzu Satori som už spomenul, nuž sa pristavím pri zaujímavej záverečnej štúdiovej skladbe After The Concert. Akustická gitara, jemná nálada, rozhodne ide o katarznú záležitosť.

Album mám zafixovaný ako výborný hudobný počin, ale poviem vám pravdu, ako ho dnes počúvam, neviem nájsť jediný dôvod, prečo by som mu nenadelil plný počet hviezd. Je to moja krvná skupina, moja muzika. A vaša?

Antony @ 11.12.2023 18:19:27
FLOWER TRAVELLIN' BAND jsou moji oblíbení Japonci, jako spousta jiných. Mám pro ně slabost, protože dělali totéž co Angláni a Amíci, a zároveň to nebylo vůbec totéž. V tomhle byli podobní Italům.
Mixování koncertních a studiových záznamů jsem u nich zažil také, nemusíme chodit daleko, třeba album Good Bye Flied Egg (1972) od FLIED EGG. 
Nejraději mám první dvě studiovky, jsou takové neurvale hard rockové, dál jsem se nikdy vlastně pořádně nedostal. Kapela rozhodně stojí za připomínání.

hejkal @ 11.12.2023 21:52:35
Vždy ma poteší, keď sa na tieto zabudnuté kapely niekto chytí, že sa k nim niekto prihlási. Japonská scéna ma baví, hoci stále do nej vstupujem okrajovo. Každopádne mám voči nej resty a na Rockboarde sa k nej ešte určite vrátim. Flower Travellin' Band bola skvelá hardrocková úderka, nešlo ju nemať a nejde mi ju nemilovať. :)