Rainbow - Live In Köln 1976 - Kölner Sporthalle 25.9.1976 (2006)

V druhej polovici 70. rokov existovala už len jedna mamutia hardrocková kapela – Rainbow. Väčšina hardrockerov sa preorientovala na jednoduchší úderný prejav, ale Ritchie Blackmore nie. Ten sádzal jeden monumentálny song za druhým. A koncerty, to bol stále gejzír improvizácií, naťahovaných gradácií, sólových vstupov jednotlivých nástrojov a pod.

Ale nie preto som si kúpil dvojcédečko Live In Köln 1976 (Deutschland Tournee 1976, Kölner Sporthalle 25.9.1976). Šlo mi o skladbu Stargazer naživo. Ritchie ju hral iba krátko, keďže bez orchestra sa mu ani zďaleka nepáčila jej záverečná extatická gradácia, nuž ju rýchlo vyradil z playlistu. Tu začína dlhočizným klávesovým introm a celkovo je drsnejšia ako štúdiová verzia. Tú však naozaj neprekonala a rozumiem Ritchiemu, prečo sa so skladbou rozlúčil. Naozaj je to najmä záver, kde kapela nedokáže tých pár fidlikaní nijako nahradiť a je to prekvapivo cítiť viac, ako by som čakal. Nepomôže tomu ani Dio, i keď sa miestami blíži k expresivite z albumu. Nečudo, že to moc nenaťahujú, skladba je rýchlo uťatá a plynulo prejde do Still I’m Sad.

Zvyšok je v podstate totožný s playlistom albumu On Stage, akurát záverečný prídavok Do You Close Your Eyes je tiež navyše. Aj výkony sú porovnateľné.

Je to vydanie skôr pre skalných fanúšikov a kompletistov, mne šlo o vlastnenie koncertnej verzie skladby Stargazer. Kto miluje Ritchieho hru a improvizačné nálady, ten si príde na svoje. Sám o sebe je to výborný archívny koncert z dôb, kedy sa ešte rock nestal karikatúrou samého seba.

vmagistr @ 15.12.2023 14:17:53
K tomu Stargazeru: v časopise Rock History jsem před několika lety četl, že byla na živé hraní dost náročná pro bubeníka. Prý ji několikrát zařadili na závěr koncertu spolu s A Light in Black, ale nebylo to hratelné.

hejkal @ 03.01.2024 14:56:52
To je podľa mňa celkom nezmyselná a nevierohodná výhovorka, hoci verím, že sa to Cozymu možno hrať nechcelo. Ale neverím, že by pre neho (a v podstate akéhokoľvek normálneho bubeníka) tieto dve skladby na záver koncertu mali byť problémom.

Apache @ 15.12.2023 14:55:29
Nebyl náhodou Cozy Powell pan bubeník? Jeden z nejlepších hard rockových bubeníků vůbec?
Jako nevím, určitě nejsem odborník přes bicí, ale něco takového jsem slyšel. 
Navíc on hrál snad se všemi. S Rainbow, Whitesnake, Black Sabbath, Jeffem Beckem,..
Určitě musel být dobrý.
Jaký máš na něj názor ty, hejkale?

vmagistr @ 15.12.2023 15:03:23
Cozyho považuji na hardrockovém poli za bubeníka, co dokázal zahrát "cokoli s kýmkoli" - tedy hráče na vysoké technické úrovni a s velkou kreativitou, nicméně nemám problém si představit, že i pro něj mohl být nějaký studiový part při živém provedení obtíženě reprodukovatelný. V tomto ohledu ale víc dám na Erika coby bubeníka, který má možnost obtížnosti konkrétního partu vyzkoušet na vlastní končetiny, než na text, který mohl být (i třeba neúmyslně nějak dezinterpretován).

hejkal @ 03.01.2024 14:56:52
Cozymu som napísal pre Merhauta nekrológ:

Cozy Powell bol úžasný bijec, ktorý sa do histórie hrania na bicie nástroje rozhodne nezapísal ako romantik. Počet kapiel, v ktorých účinkoval, je rozhodne väčší ako tých, v ktorých sa nemihol, nuž je u neho podstatné jediné – ak bolo treba do niečoho poriadne tresnúť, stačilo zavolať Cozyho. Pritom jeho bicia zostava nebola dajako objemná. Okrem obligátneho rytmičáku (snare drum) a hajtky (hi-hat) obsluhoval dva kopáky (bass drum), na každom jeden prechod (tom tom), niekoľko kotlov (floor tom) a predovšetkým hromada činelov, tak zo sedem krešiek (crash), dve rajdky (ride), pár väčších splešiek (splash) a nejaká tá čajna (china)... Zaujímavá na jeho hre bol rana, že by mu nejedna morová rana mohla závidieť, a hoci hrával sóla, boli skôr mohutné ako komplikované. Pravda, to neplatilo na začiatku jeho kariéry, v skupinách Big Bertha a Bedlam sa snažil sólovať o dušu a Ginger Baker ako vzor bol jasný. Avšak, ako možno vidieť napríklad na koncertných záznamoch s Rainbow, neskôr do svojich sól rád primiešaval sample, konkrétne klasiku, ktorej zároveň hral sprievod (a možno aj to bol dôvod, prečo si ho zvolili Emerson a Lake do skratky ELP).

Vzhľadom na to, že koncerty Big Bertha, Bedlam, ale i Rainbow boli maratóny a vždy hral s neuveriteľným nasadením, nemyslím si, že by mu tie dve skladby na konci setu nejako nešli. Ale verím, že sa mu ich hrať nechcelo. Ktovie, z akých dôvodov. Ja napríklad tiež niektoré skladby nerád hrám, aj keď ich bez problémov zahrám. Tak to chodí. Každopádne Blackmoreove výhrady k živému prevedeniu Stargazera vnímam relevantne, je to jedna z tých skladieb, ktoré naživo nevyznejú tak silno ako zo štúdia. Také veci sa dejú, nie je to nič strašné, od toho sú pódiá, aby otestovali životaschopnosť tej-ktorej skladby.