Canned Heat - Live At Topanga Corral (1970)

05.02.2024 hejkal | #

Už dlho sa hotujem napísať čosi aj o americkej boogie legende Canned Heat. Dnes som tento rest konečne dohnal, nuž mi dovoľte pripomenúť si koncertný album Live At Topanga Corral (1970).

Šesť skladieb zaznelo v Kaleidoscope Clube v Los Angeles v roku 1969. Problém bol, že kapela mala kontrakt s Liberty Records a vydavateľ nechcel vydať koncertný album. A tak mu manažér Skip Taylor nakecal, že ide o staré nahrávky z Topanga Corralu zo 66. a 67. roku. V skutočnosti zaplatil Wand Records, aby nahrali vystúpenie v Kaleidoscope a to následne vyšlo na tej istej značke pod názvom Live At Topanga Corral.

Ide o album, ktorý od kapely poznám najlepšie. Môj otec mal doma LP, pamätám si, že ma zaujal obal, na skalách sedia divní zarastení trampi, kovboji, čosi také. Neviem, ako inde, ale u nás doma sa Canned Heat tešili priam náboženskému uctievaniu. Priznám sa, že ako dieťa ma táto hudba až tak nebrala, to sa zmenilo až v puberte. Ale, ako sa vraví, lepšie neskôr ako nikdy.

Bullfrog Blues je typická bluesová smršť, aká znie najpresvedčivejšie iba od rodených Američanov. Je to jediná autorská skladba (aj keď som kdesi čítal, že bola inšpirovaná čímsi dávnym, to je blues). Sweet Sixteen je nesmierne pomalé blues od B.B. Kinga plné precítených gitarových sól, ako sa na správnu bluesovú muziku patrí. Swingujúca I’d Rather Be A Devil je síce najkratšia skladba na albume, ale azda najlepšia. Predstavovať komukoľvek, kto má rád blues, skladbu Dust My Broom isto netreba. Slajdová klasika, riff, ktorý sa dodnes „pajcuje“ vo veľkom.  Aj aj som ju hral s viacerými kapelami. Kolísavá harmoniková pecka Wish You Would musela spôsobovať Mayallovi orgazmus. Ono, nečudo, že v tom období Mayall žil v USA a s niektorými členmi Canned Heat nahrával aj albumy (za všetky menujem výnimočný USA Union). Záverečné pomalé blues When Things Go Wrong je jedným slovom skvelé.

Klasická zostava Bob Hite (spev), Alan Wilson (slide gitara, spev, harmonika), Henry Vestine (gitara), Larry Taylor (basa) a Fito de la Parra (bicie) je parádne zohraná, drsnejšia ako šmirgeľ so zrnitosťou 80 UK. Na rozdiel od typického boogie sa predstavuje ako bluesová partia a ide jej to náramne!

Britská biela bluesová vlna bola populárna aj u nás, ale musím uznať, že nikdy nepomenovaná americká biela bluesová vlna bola azda ešte lepšia. Každopádne bola troška iná, zemitejšia. Dôkazom je tento parádny živák. Mám ho rád.

reagovat

stargazer @ 07.02.2024 09:40:12
Hezká, docela drsná bluesová muzika. Pro mě premiéra, a album se mi docela líbilo, což svědčí o dvou posleších. Děkuji za další tipy v poslechovém vláknu. Určitě vyzkouším. 

hejkal @ 07.02.2024 09:42:13
Som rád, že si spoznal aj túto kapelu. Patrí k najpresvedčivejšiemu "bielemu" blues.

stargazer @ 07.02.2024 16:19:34
Dnes seznámení se skupinou Canned Heat : Living the Blues /1969/, Live in Europe/1970/ plus tohle recenzované album je jeden z dalších neprobádaných šuplíků, které jsem ještě dnes ráno vůbec neznal. Já děkuji za tipy a vůbec jsem se nenudil.

balu @ 07.02.2024 18:19:37
stargazer
Canned Heat se mnou souzní již od sedmdesátek, doporučím ještě Hallelujah, Future Blues
a Boogie with Canned Heat.
A jsem zvědav jak se ti líbil Peter Green?