Creedence Clearwater Revival - Willy and the Poor Boys (1969)

Credence Clearwater Revival bola a navždy ostane úžasnou kapelou. Americká hudba až na dreň, pozitívne emócie, zároveň surový sound, škrípavý spev, čo viac si priať. Blues, rock’n’roll, čo skladba, to hit (navyše bez podliezavej podoby, tak typickej pre súčasnosť) – veľa takýchto zoskupení nepoznám. K hudbe „z kredenca“ som sa vážnejšie dostal niekedy na strednej škole, k dispozícii som mal platne Bayou country, Green river a najmä Willy and the poor boys, ktorá ma totálne odrovnala. Preto začnem svoju púť pri nej.

Hneď na úvod prichádza Down on the corner, moja najobľúbenejšia skladba kapely. Radosť počúvať, radosť precítiť, čo dodať. Švih prezentuje aj skladba It came out of the sky, vystrieda ju Cotton fields – už tradične skvelý cover a najlepšia verzia tejto piesne, akú som kedy počul. Harmonikovo - prádelníkový úletík Poor boy shuffle znie, akoby sa sem zatúlal z westernu, v podstate otvára bluesové bahnenie Feelin' blue. Platňu bolo svojho času treba otočiť, a preto sa z kraja b-strany dostalo na brutálnu rockovú jazdu Fortunate son. Jednoduchá, ale ostrá ako britva, tomu sa vraví nádhera. A nášup pohody pokračuje. V Don't look now (it ain't you or me) sa sem akoby zatúlal Elvis Presley a s ním aj kus americkej prérie. Totálny „havaj“ oblažuje The midnight special, aby sa mohlo v ďalšom kúsku zvanom Side o' the road poriadne husto zabluesovať. Inštrumentálka ani od Booker T. and the MG’s. Na záver je tu plamenný kúsok Effigy, kúzelne emocionálna záležitosť, po ktorej ostávam užasnutý aj po toľkých rokoch.

Krásna prívetivá hudba môže byť aj kvalitná. Za tie roky, čo hrávam s rôznymi kapelami, som si skladby Credence Clearwater Revival zahral nadostač a aj také, ktoré som pri počúvaní veľmi nemusel, majú pri hraní zvláštny náboj, sú skrátka vďačné (Fortunate son je až punkovo prierazný kúsok, pri ňom sa dá robiť jediné, poriadne to osoliť a rezať o dušu). Týmto vzdávam poctu hudbe kapely minimálne tak, ako sa to podarilo geniálnej komédii Big Lebowsky. Jedna z mála kapiel, ktorú milujem pre jej pozitívny náboj. Nefalšovaný, nestrojený, nádherný!
reagovat

Petr Gratias @ 01.10.2012 15:25:36
Zdravím, Hejkale.....
z textu je zřejmé, že tě tahle kalifornská parta opravdu oslovila.
Měl bych k Tobě dotaz: které jejich řadové album považuješ za jejich "vlajkovou loď"?
Cosmos Factory, Pendulum nebo Willy And The Poor Boys?
Samozřejmě tuhle partu znám desítky let, ale přiznám se, že jsem si nedokázal jednoznačně vybrat stoprocentní album, které by mluvilo za všechny. Nabyl jsem spíš dojmu, že CCR je lepší mít na výběru (které já nemám moc rád), abych obsáhl jejich známé rockové hity....
Poslouchal jsem je v patnácti a pak jsem se od nich vzdálil, díky mocnému přílivu hudby počátku sedmdesátých let a oni se pak tuším v r. 1972 rozešli.
S odstupem času bych řekl, že to bylo ideální spojení rock and rollu, country, trochu blues....
UP AROUND THE BAND se mi vždycky hodně líbilo, rád jsem poslouchal i HAVE YOU EVERY SEEN THE RAIN, DOWN ON THE CORNER, MIDNIGHT SPECIAL, UNFORTUNATE SON.... ale už méně třeba MOLINA, HEY TONIGHT.
Zdravím!

hejkal @ 01.10.2012 15:52:11
Najbluesovejší je album Green river, najviac sa mi páči Willy and the poor boys, masovo uznávaný a skvelý je Cosmo's factory, drsné veci sú aj na prvých albumoch, je to super ako celok, ja mám 2 CD výber, ktorý je dosť obsiahly (1968-1972), ale svojho času som mal tie platne a celé sú parádne surové a zároveň poslucháčsky vďačné, stále ich mám v zálohe, že si raz komplet diskografiu kúpim.

Mohyla @ 01.10.2012 16:42:57
hejkal, pekne napísané, tak sa mi to páči, najviac si to trafil v poslednej vete:"Nefalšovaný, nestrojený, nádherný! ".... a je vymaľované! :-))). Použil by som to aj pri iných albumoch. Tá hudba borcom prýšti zo srdca!

dimitrij @ 04.07.2019 21:08:04
Jižanskej rock mi nikdy nic moc neříkal a neříká, s výjimkou CCR, a obzvlášť této placky. Neznám totiž snad žádnou jinou desku s podobně pohodovou atmosférou. Je to prostě jednoduchej a perfektně zahranej pohodovej blues-rock, kterej existuje z jediného důvodu, a to oblažit posluchače a zlepšit mu náladu; nic víc a nic míň, a taková hudba se nehodí k pečlivé analýze, ke studiu, k dlouhému psaní. Vždy mi přišlo, že hudebník, který dokáže natočit podobnou nahrávku, musí mít mamutí štěstí anebo se musí jednat o výjimečně vyzrálou osobnost. Nádhera.

KarlHeinzOcasek @ 27.10.2020 16:07:58
Tiež mi južanský blues rock moc nesedí, ale tento album je bomba. Možno skrátka keď ste z Kalifornie, tak aj zo southern rocku spravíte top vec a ostatné bandy kdesi z Texasu a Karolíny len tichučko šúchajú... klobúkmi. Jasné, sú tam slabšie miesta, ale inak ostrá priamočiara muzika, ktorá znie výborne. Cotton Fields súhlasím, najlepšia verzia (a to som reálne kvôli tomu prebrúzdal celý youtube). Texty žiadna ťažká poézia (to by sa ani nehodilo), ale nemyslím, že je to celkovo len "light" muzika s cieľom zlepšiť poslucháčom deň, ako tu bolo v komentároch spomenuté. Keby áno, Fortunate Son sa nestane hymnou kontrakultúry. Takisto ani záverečná dokonale hypnotizujúca repetícia "horiacej podobizne" s politickým posolstvom.