Winter, Johnny - Saints and Sinners (1974)

Johnny Winter je môj najobľúbenejší biely bluesman hneď po Rorym Gallagherovi. Napriek tomu som sa jeho cédečkam vyhýbal roky rokúce. Vždy sa u mňa povaľoval nejaký dvojdiskový výber, ale to bolo všetko. Otec ho miloval, mali sme doma viacero platní, pamätám si najmä Serious Business (1985), kde mal Johnny v ruke podivnú gitaru bez hlavy. To bol vlastne aj prvý album, ktorý som od neho v detstve počul. Ale k nemu sa dostanem inokedy. V roku 1974 vydal Winter ďalší z radu skvelých albumov nazvaný Saints & Sinners, o ktorom si dnes niečo povieme.

V zostave sa vystriedala plejáda hudobníkov, za všetkých spomeniem jeho brata Edgara, ktorý prispel aj autorskou skladbou Rollin’ Cross The Country, bubeníka Bobbyho Caldwella, basáka Randyho Jo Hobbsa a gitaristu Ricka Derringera. Album vyšiel už vo februári 1974 a obsahoval desať skladieb, z ktorých len tri zložil Johnny Winter, ostatné sú prevzaté. Je tu aj ďalšia z mnohých prerábok skladieb od Rolling Stones – Stray Cat Blues. Ja som sa k albumu dostal pomerne neskoro, kúpil som si päťalbumovú lacnú krabičku Original Album Classics (2010) obsahujúcu albumy Johnny Winter, Second Winter, Live Johnny Winter And, Still Alive And Well a tento kúsok. Chýbali mi vtedy z neho tri albumy, a tak som neváhal.

Poďme k veci! Napokon, dielu nič nechýba, ide o klasickú nálož bluesových nálad v divokom a živelnom Johnnyho prevedení. Nikto nehral tak ostro a pritom podmanivo ako on! Iste, nie je práve skladateľ roka, ale ja ho jednoducho chcem počúvať, jedno, čo hrá. A to aj keď je jeho sound na tomto albume akoby vzdušnejší. Na úvod sa dokonca pokocháme ženskými zbormi (Stone County, Blinded By Love). Viete čo? Vôbec mu to neuberá na presvedčivosti. Winter sa nebojí sekať to hlava-nehlava. Pocta country Hanka WIlliamsa od rokenrolového kráľa (Chuck Berry) v podaní rockujúceho bluesmana? Thirty Days dokazuje, že aj takáto bizarná kombinácia môže byť funkčná.

Ako vždy, keď sa Winter rozhodne ukázať Rolling Stones, ako majú vyzerať ich skladby zahrané poriadne, výsledkom je absolútna pecka. Aj Stray Cat Blues sa mu vydaril rovnako ako živé prevedenie Jumpin’ Jack Flash na albume Live Johnny Winer And (dva kúsky zo Still Alive And Well si nechám na samostatnú recenziu). Osobne sa mi najviac páčia tri takmer po sebe idúce veci, a síce Rollin' 'Cross the Country, Riot In Cell Block #9 a Boney Maronie. Naopak, dychavičná rozkolísaná blbina Feedback on Highway 101 mi vôbec nešmakuje a nebyť jej, dal by som albumu absolutórium. Keby ju radšej nahradila bahnistá psychedelická bluesovka Dirty so znepokojivou flautou... Aspoň, že je tu ako bonus.

Aby som vás zbytočne neunavoval opismi, zhrniem to. Album Saints & Sinners je ďalším vynikajúcim dielom v Johnnyho diskografii. Raz počuť je viac ako stokrát čítať, nuž teda počúvajte!
reagovat

stargazer @ 07.01.2024 14:39:48
Tohle je parádní hudba. Zatím, to nejlepší, co jsem od J. Wintera zatím slyšel. Moc mě nezaujal Together, asi bych musel být Winterův fanda, abych to docenil.

Apache @ 07.01.2024 14:56:52
Zkoušel jsi album Johnny Winter And (1970)?
To je podle mě (a myslím, že i pro hejkala a spoustu dalších lidi) jeho možná nejlepší deska.
Jestli se ti líbilo Saints and Sinners, možná se ti Johnny Winter And bude líbit ještě víc.

stargazer @ 07.01.2024 15:14:17
Apache : To album co dopuručuješ jsem si poslechl dvakrát, nebylo špatné ba velmi dobré, /přidal jsem koment k té desce/ ale Saints and Sinners mi sedlo líp. Nevim proč..... já Winterovu hudbu nikdy neposlouchal, tak se řídím první dobrou. Je jasné, že kdybych tomuto kytaristovi věnoval víc času /a já ho nemám/, možná by to bylo jinak. Ale S&S prostě sedlo jak prdel na hrnec.

hejkal @ 07.01.2024 15:32:21
stargazer - Som rád, myslím, že by ti mohli sadnúť aj albumy Still Alive And Well a trojica z dôb Alligator Records - Guitar Slinger, Serious Business a 3rd Degree. Sú zu 80. rokov, ale veľmi energické a svieže.

Apache @ 07.01.2024 21:19:15
Já jsem měl v 90. letech na kazetách asi osm Johnnyho alb. Saints and Sinners mezi nimi nebylo. Musím to ještě naposlouchat - zatím jsem teď slyšel jen pár věcí. Ve sbírce mám (snad už od těch devadesátek) jediné CD, a to je Raisin' Cain. Pro to album mám velkou slabost. V budoucnu plánuju určitě pořídit Johnny Winter And a asi půjdu i do těch desek od Alligator. Plus The Winter of '88 (nostalgické důvody).
Jinak je zajímavé, že nevím proč, ale ještě z hlubokých osmdesátek si taky pamatuju ten obal LP Serious Business. Řek bych, že to u nás určitě nevydal ani Panton, ani Supraphon ani Opus (myslím, že Johnny Winter byl pro naše komouše tabu), ale je možné, že to vyšlo v licenci třeba v Polsku. Těžko říct.

hejkal @ 07.01.2024 21:20:41
Serious Business sme mali platňu doma, nejako to sem muselo prísť.