Collegium Musicum - Divergencie (1981)

Ťažko nájsť slová pre Divergencie. Sú v ňom zahrnuté takmer všetky hudobné avantgardné smery v jednom. Surealistické snové témy sa prelínajú s romantickými a abstraktnými. Škoda len, že to už nieje album Collegia Musica. Pre milovníkov experimentálnej hudby najviac doporučujem Refrény (extra časť Interlúdia) a pre milovníkov vážnej hudby Musica Concentrant. V čase keď píšem tento komentár, som ešte stále chorý. Odbehol som z ležania v posteli k internetu napísať tento krátky review. Keď človek prežíva chorobu, vyjavujú sa mu rôzne depresívne myšlienky a všetko berie inak. V takomto stave sa aj lepšie chápe Vargová hudba. Pochopil som prečo je Marián na toto album až natoľko hrdý.


Začíname jazz-rockovým úvodom, Refrény. Do spomínanej snovej surrealistickej atmosféry sa dostávame v Interlúdiách a zakončia ju Nemé výčitky s úvodným Hammelovým spevom.
Druhá časť albumu patrí spolupráci hudby Mariána Vargu a textov Kamila Peteraja. Z najkrajších skladieb by som určite vybral Vianočné vlaky, Nebo-peklo-raj a Kominár. Nasleduje tretia časť albumu pre náročnejšieho poslucháča. Orchestrálnym úvodom je Intráda. Post-modernistické sklony a hranie sa s psychikou poslucháča vás uvádzajú v Elégii spolu s orchestrom, ktorý je pre túto časť albumu asi najviac charakteristický. Scherzo je ďalší abstraktný výlet do sveta vážnej hudby. Na konci tohto výletu sa pripájajú bicie, dosť netradičným spôsobom. Dialóg je silne depresívny (hlavne precítenými huslovými aranžmá). Retriáda je rozlúčkou s veľkým dielom Marian Vargu a V. Magyara s názvom MUSICA CONCERTANTE. Poslednou časťou albumu je ďalšia pesničková časť. Najviac ma z nich zaujala posledná PF, ktorá mi pripomína soundtrack k filmu Mechanický pomaranč.
Albume je naozaj vydareným Vargovým výletom do sveta hudobnej fantázie. Je len na vás či sa budete cítiť blažený alebo znechutený z tohto tripu. Moje pocity boli zmiešané. Najviac ma ale z albumu zaujali časti, ktoré sa hrali s psychikou poslucháča. Štyri hviezdičky tomu dávam pre slabé časti albumu a hlavne preto, že to už nieje to pravé Collegium Musicum ako bolo v rokoch 1970 - 1975.
reagovat

Divergencie sú skôr sólový album Mariána Vargu ako album CM. Kvalita je však neodškriepiteľná, ako vždy pri Mariánovi.

Refrény - táto časť najviac pripomína CM. Prvá skladba je pekne najazzovelá, druhá krásne zaimprovizovaná (gitara Andršt) a v tretej podáva Hammel jeden z svojich najlepších výkonov.

PF - nazývam to krásnou vianočnou suitou, naozaj som to prvýkrát počul v období vianoc, asi preto. Však na albume Marián Varga a Moyzesovo kvarteto spracovali PF pod názvom Vianočná suita, takže sedí. Slabé miesto tu asi nie je, vynikajú krásne až ľudové Musa quetes, Vianočné vlaky či hravá Kominár.

Musica concertante - zrejme najväčší výlet Vargu do vážnej hudby (dá sa polemizovať). Veľmi sa mi tu páčia bicie Cyrila Zelňáka (Scherzo), ale inak musím povedať, že touto časťou sa mi ťažko prekusáva.

Sadza do obálky - krásne spievané skladby v podaní Hammela (podmanivé Pieseň o blate a Prístavy sú jednducho... podmanivé) a Janka Lehotského (najkrajšia je melancholicko-zúfalá Pomôž mi, ale nemôžem si pomôcť, P.S. mi svojou hravosťou vždy privodí letnú atmosféru).

Krásna rozlúčka so značkou CM.
reagovat

Můžete hrát vyjímečnou hudbu, když propojíte rock a klasickou hudbu ? No pokud se jmenujete Marián Varga, pak ano. Vyjímečný skladatel i muzikant na tomto dvojalbu pokračuje v tom, co začal na Konvergenciích, samozřejmě o deset let zkušenější. Velmi dobrý je Pavol Hammel v písňovém cyklu saze do obálky. S koncertní hudbou na straně dvě byl Marian nespokojený, já mohu říct - výborné a inspirující. Vánoční suita je krásně sevřená a Katarína Karovičová půvabně zpívá. Refrény krásně začínají tuto silně nadčasovou hudbu.
reagovat

Platňu Divergencie som už, rezignovaný z nečinnosti Collegia (CM), veľmi nečakal. No našťastie došla a na prvý pohľad obal 2LP zaujal úžasnými maľbami Albína Brunovského na dreve. (Hneď som začal zháňat reprodukcie - za komoušov ? ha - ha - ha).
Teraz pri počúvaní CD je prvý zlý dojem z technicky mizerného záznamu, zvukovo strašne ploché. (Poznámka: počuli ste niekto digit. remastr. CD z r.2007? Ja nie - je to lepšie?)K obsahu: Refrény, 1.časť, som už poznal z tretieho a posledného pre mňa koncertu CM. Divil som sa, že to nezaradili na niektorú skoršiu platňu. Akoby bola jedna z prvých hľadačských skladieb Mariana á la čo dokáže syntezátor. Nemé výčitky ma zaujali Hammelovym "najrockovejším" výkonom, čo som od neho počul. Po trochu smutných refrénoch ide P.F. 1982, ..., spomienka po 10 rokoch na "konvergentnú art -rockovú koledu". Ale aká !! Odpusťte trochu patriotizmu, na P.F mám slabosť. Čosi tak úžasne nádherné slovenské neviem k inému prirovnať. Cítim tam náznaky originálneho folklóru (ten mám rád), slovenských skladateľov zborovej hudby, do toho všade detská hravosť a Marián mal silné kopance Múzy. Pre mňa jeden z vrcholov CM.
Na Musica Concertante musí človek "dorásť", odporúčam tým, čo majú aký-taký vzťah k súčasnej "vážnej" hudbe. Má to svetlé momenty, zriedka to však vypočujem bez rýchloposuvu. Pesničkový blok (ako 4. strana 2LP) je pokorným smutno - nostalgickým koncom skupiny Collegium Musicum. Doslova pár skvelých pesničiek.
Našťastie sa Marián načisto nerozdivergoval a časom skonvergoval do pre mňa najlepšieho žijúceho SK koncertného umelca, exportne vyhovujúceho. Kto ho má rád a počul "Solo In Concert", vie, o čom je reč.
O tom ale nabudúce.
Nostalgicky by som mal dať 4, objektívne voči staršej tvorbe CM sa snáď hodí za 3.
reagovat

adam @ 05.05.2011 15:20:45
ubezpecujem ze remaster z roku 2007 je super.