Trower, Robin - Twice Removed from Yesterday (1973)

Robin Trower. Pán gitarista, stelesnenie kvákadla. Jeho dlhočiznú kariéru lemujú mnohé skvelé diela, a tak som sa rozhodol splatiť mu dlh, ktorý voči nemu mám.

Trower si urobil meno so skupinou Procol Harum, s ktorou nahral päť albumov (plus bočný projekt členov kapely pomenovaný Liquorice John Death), ale na jej prvom a zároveň najslávnejšom singli A Whiter Shade Of Pale nehral, ku skupine sa pridal až potom. V roku 1971 kapelu opustil a založil kapelu Jude. Hral s ním spevák Frankie Miller, basgitarista James Dewar (zo Stone The Crows) a bubeník Clive Bunker (z Jethro Tull). Kapela však po sebe nezanechala žiadnu nahrávku. V roku 1973 sa preto Trower odhodlal k založeniu svojho vlastného Bandu. Išlo o klasické rockové gitarové trio, Dewar sa popri base zhostil roly speváka a za bicie si sadol Reg Isadore.

Prakticky okamžite nahrali debutový album, ktorý vyšiel na domovskej značke Chrysalis už v marci 1973 pod názvom Twice Removed From Yesterday. Produkoval ho Matthew Fisher, ktorý si v skladbe Daydream zahral na organ.

Musím sa priznať, že Trowera som dlho obchádzal. Bol to jeden z gitarových hrdinov môjho otca, ale mne pripomínal Hendrixa, ktorého som tiež dlho nemusel. Kým otec zhŕňal albumy, ja som si napálil jednu výberovku The Collection (1991) a koncertný album Live! (1976), ktorý ma, ako inak, bavil veľmi. Plus som bol sklamaný z výsledkov jeho spolupráce s Jackom Bruceom na počiatku 80. rokov. Až po otcovom skone som sa v rámci smútočného rozpoloženia zrazu vrátil k jeho idolom a Trowera som konečne docenil. Dnes už vlastním celú jeho produkciu z rokov 1973-1983 a k tomu som prihodil aj koncertnú kompiláciu State To State: Live Across America 1974–1980 (2013) a minulý rok som si kúpil aj jeho posledný album No More Worlds To Conquer. Verím, že sa postupne dostanem k písaniu o každom z nich. A ešte niečo. Musím sa priznať, že hoci má Procol Harum viacero vynikajúcich skladieb, je to skupina, ktorú veľmi nepočúvam a vystačím si s obsiahlym štvordiskovým výberom z tvorby All This And More z roka 2009 (plus vlastním koncertný album Live in Concert With the Edmonton Symphony Orchestra z roka 1972, všakáno).

Poďme na debut!

Deväť skladieb (plus jeden bonus, béčko singla Man Of The World/Take A Fast Train) je hutných, posadených, tvrdých a zvláštne zafarbených. Atmosféra, ktorú dodáva plnotučná gitara v kombinácii s Dewarovým mohutným zastretým hlasom, tá keď chytí, nepustí. Rytmika je skôr sprievodná, nejaké inštrumentálne orgie od nej nečakajte. Tie obstaráva výhradne Trower a je veru čo počúvať! Už pomalá lavína v úvodnej skladbe I Can’t Wait Much Longer definuje etalón zvaný Trower. Podobných skladieb naseká za kariéru peknú kôpku. Hendrixa som nepomínal náhodou, balada Daydream akoby vypadla z jeho albumov. V podstate tu máme svojskú formu hard rocku priznávajúcu štipku bluesových i psychedelických koreňov. Je jedno, o akú skladbu ide, všetky sú dusivé a ťaživé, môžem ich pokojne menovať do radu. Hannah je z nich pre mňa najpôsobivejšia. Inak, B. B. King dodal kapele jednu zo vzácnych coververzií, ktoré Trower veľmi nehrával (na albumoch zo 70. rokov ich nájdete iba tri), a preto sa pripravte na hutnú bluesovú variáciu na skladbu Rock Me Baby.

Na rýchlejšie tempo narazíte málokedy, hravá Man Of The World pôsobí ako svižnejší chlapík so zlomenou nohou o barlách idúci v čele slimákov. Najprudkejšia skladba albumu je hendrixovská I Can’t Stand It, paradoxne ma oslovuje asi najmenej. Naopak, titulná pecka Twice Removed From Yesterday ma doslova opantáva. No a hardrocková variácia na „mountainovskú“ hravosť Sinner’s Song milujem. Konečne sa aj rytmika výraznejšie prederie dopredu. Kiežby takýchto momentov bolo v Trowerovej zásobe viac! Záverečná krehká gitarová balada Ballerina akoby celé dielo katarzne dorazila. Pravda, bonusová hardrocková smršť Take A Fast Train to celé neguje. Osobne by som si túto parádnicu vedel predstaviť aj na albume, som rád, že ju mám. Inak, vlastním aj CD bez bonusu, keď naň nemám náladu, pustím si album z boxu The Studio Albums 1973-1983 (2019). Keď mi bonus neprekáža, pustím si box A Tale Untold: The Chrysalis Years 1973-1976, tak ako dnes.

Vynikajúci debut, prísľub vecí budúcich, pritom ide o vyzreté dielo, žiadne nesmelé pučanie, ocitáme sa rovno na rozkvitnutej lúke.

P.S. Inak, neviem, či viete, ale Trowera si veľmi vážil Robert Fripp z King Crimson, dokonca k nemu chodil na hodiny hrania na gitaru!
reagovat

balu @ 04.02.2023 08:27:45
Jeho první dvě alba jsou úžasná a vlastně nevím, že by vydal slabou desku.
Velmi mne oslovuje jeho společná deska s Brucem - Seven Moons.

Antony @ 04.02.2023 09:02:34
Trower je taktéž můj oblíbenec. Mám různá alba napříč jeho tvorbou a vždy je to osvěžující muzika. Dokonce i jeho dvě poslední usedlé bluesrockovky mne baví, což jinak se stává výjimečně.
PROCOL HARUM jsem ze sbírky vyřadil komplet. Po mnoha pokusech marná snaha, nic mi nedávají.

hejkal @ 04.02.2023 09:32:51
balu - veru, to je s Bruceom ich najlepšia vec. Tento album však nevlastním.

hejkal @ 04.02.2023 09:39:38
Antony - to sú to tie záhady vnímania, niečo osloví, niečo odoláva roky, niečo sa skrátka minie účinkom. A zaujímavé je, že neplatí ani to, že ide o osvedčený typ muziky, všetko je, ako má byť, a skrátka nič. Asi aj preto je to naše prežívanie pestré.

Posledný album sa mi veľmi dobre počúva. Ako si načal Kansas, tak skúsim Trowera, už sa teším, ako to vyznie na záver chronologického radu.

balu @ 04.02.2023 10:24:32
hejkal - album Seven Moons jsem nejdříve koupil na CD a v rámci vinylového nadšení nakonec i na vinylu :)

Pokud má někdo zájem, mohu Cd prodat.

hejkal @ 04.02.2023 10:35:15
balu - Uvidíme, či sa niekto nájde. Ale ak nepočítam jedinú recenziu Petra Gratiasa, k Trowerovi som sa tu recenzne vyjadroval iba ja. Pod Bruceom dokonca aj tento album odo mňa, ako som zistil, recenziu má. Ja ho do zbierky nepotrebujem, azda niekoho omámi.