Zappa, Frank - Does Humor Belong In Music? (1986)

Does humor belong in music? Má v niečom tak smrteľne vážnom, ako je veľké umenie priestor vtip? Zappa je dôkazom, že áno a ja s ním súhlasím. Keďže nie som práve skladateľ, väčšinou humor vkladám do textov, ale princíp je rovnaký. Nič tak nepoukáže na závažnosť témy, ako irónia, ktorá polovicu ľudí vytočí a druhú polovicu aktivizuje minimálne k tomu, aby mali pasívny pocit pridania sa k revolte. Zappa dokázal zironizovať samotnú hudbu a to je umenie. Album má pre mňa jedno prvenstvo – ide o prvú dosku, ktorú som od Zappu počul. Neskôr som videl aj koncert s rovnakým názvom, ale ten sa dosť odlišuje, takže sa nedajte zmiasť.

„Sfjúžnovaný“ úvod Zoot Allures klame telom, pretože sa zdá, že pôjde o obyčajnú a vážne branú muziku. Keby to celé (vrátane rýchloprstého gitarového sóla) hrala Mahavishnu Orchestra, málokto by sa nad tým pozastavil. Avšak, nastupuje Tinsel-town rebellion. Zappa hrá punk. Keď som spomínal tú humorom pretkanú hru nástrojov, táto skladba je toho dôkazom. Výsmešné spevy a hudobné vsuvky, ktoré obvykle zavrhnem čoby trapas, sa Zappovi darí podať tak, že mu to žeriem aj s navijakom. A navzdory mnohým zmenám je to stále pomerne konzistentné dielo. Opakovanie „trikov nahrávacích spoločností“, priam estrádne vsuvky, všetko je poriadené tomu, aby sa nedalo pochybovať – tu sa žartmi nešetrí! Aby si aj muzikanti prišli na svoje, nastúpi drsný rif a bubenícke zobrazenie guľometnej paľby. Hold, Trouble every day je pekná hardrocková skladba s miernym funky-fusion nádychom. V sóle si náladová rytmika vezme prášky na spanie, gitara si z toho nič nerobí a s vervou pazúrov driapajúcich školskú tabuľu ruší akúkoľvek selankovú tendenciu. Prechod do brassrockovej záležtosti Pinguin in bondage si ani nevšimnete. Celý koncert je pretkaný dôrazom na vokály, kapela nesmela mlčať a vyhováranie, že treba aj obsluhovať nástroje, evidentne nezabralo. Smrteľná gitarová infekcia zamorila Hot-plate heaven at the green hotel. Dezinfekcia nezaberá, človek sa rýchlo nakazí a spokojne tonie v pekelne dobrej onánii. Prvý vrchol medzi veľhorami predstavuje skladba What’s new in Baltimore. Spočiatku pokojné fusion sa premení na hardrockový opus, kedy sa niekoľkokrát gradovane odspieva ústredná veta (Zappa v jednom momente zavelí zopakovať refrén ešte raz) a potom si kapelník strihne šokujúce gitarové sólo. Je melodické!!! Neskutočné a dokonalé! Mňam. Chvíľky á la With a little help from my friends ma tiež chytajú za srdce. Zábava sťaby z muzikálu prestupuje dve kratšie spevné eskapády Cok-suckers’ ball a WPLJ. Dôraz na spev je až prehnane okatý. Aby si hlasivky oddýchli (to je skôr autorský zvrat, keďže Zappa lepil koncertný album z viacerých vystúpení), máme tu štvrťhodinovú fusion takmer-inštrumentálku Let’s move to Cleveland. Sól si v nej užijete dosť a dosť, nadostač je aj tvrdších plôch a nechýbajú ani tradične kontrastné ha-ha-ha vsuvky. Skrátka Zappa.

A je to tu! Niekde som čítal, že Zappa raz vyzýval publikum, čo si prajú zahrať a niekto vykríkol – Whippin’ post. A on to nepoznal. To ho vyburcovalo skladbu okamžite nacvičiť, lebo nabudúce ju zahrá skôr, než si ju niekto vypýta. Zmienená skladba je najlepšou z repertoáru južanskej veličiny Allman Brothers Band. Ide o drsné blues a pre mňa predstavuje jednu z najzásadnejších skladieb, aké kedy vznikli. Frank to poňal monumentálne. Hutné tempo zrýchlil „do nemlátom“, je to smršť, akú Tatry nezažili. Hoochie-coochie bluesová medzihra rovnako nemá nárok na invalidný dôchodok, je vo forme. Vrchol albumu, po ktorom jednoducho nemôže nasledovať nič iné, nuž je tu koniec.

Nielen pre poslednú skladbu je toto môj najobľúbenejší album od Franka. V podstate je nesmierne umravnený, ironický prednes ostal, ale ubudlo mimohudobných i free-hala-bala momentov, tak obľúbených v dávnejších dobách. Práve vďaka tomu som v dávnych časoch nadobudol dojem, že Zappova povesť nepočúvateľného maniaka je trošku prehnaná. Však som z toho rýchlo vyrástol. Myslím, že Does humor belong to music? by mohol zaujať aj ľudí, ktorí inak Zappu obchádzajú kilometrovým oblúkom.
reagovat

gunslinger @ 08.08.2014 07:04:26
Vypočul som si Whippin’ post ako si mi hovoril. No, je to zaujímavá verzia.. Poriadne zrýchlená ale sedí jej to.

No to je otázka - patří humor k hudbě ? No samozřejmě, že ano, u mizerné hudby zbývá jen vztek.
Bohužel toto album je jen zkrácený záznam, díky kamarádům vlastním tento koncert kompletní, což není disk jeden ale dva a obsahuje 2-hodiny k 20- letům Mothers a Franka. Tohle jsou velké hity živě. Jednotlivě to nemá cenu popisovat, je to u jiných alb. Kapela, která Franka doprovází je vynikající, rytmika perfektní, kytarová sóla precizní, dechová sekce jako z partesu. Jinak existuje stejnojmenné DVD s jinými skladbami.
reagovat