Wigwam - Being (1974)
Side A
1. Proletarian (2:10)
2. Inspired Machine (1:25)
3. Petty-Bourgeois (2:58)
4. Pride Of The Biosphere (3:15)
5. Pedagogue (9:11)
Side B
6. Crisader (4:47)
7. Planetist (3:08)
8. Maestro Mercy (2:32)
9. Prophet (6:11)
10. Marvelry Skimmer (2:32)
(total time- 38:20)
Obsazení:
Pekka Pohjola - bass, violin, piano, mini-moog, sheet music
Jukka Gustavson - vocals, pianos, organs, mini-moog, VCS 3 synthesizers
Ronnie Österberg - drums, percussion, backing vocals
Jim Pembroke - vocals, sermon, piano
&
Pekka Pöyry - soprano saxophone, flute
Pentti Lasanen - clarinet, flute
Paavo Honkanen - clarinet
Ilmari Varila, Aale Lindgren - oboes
Juhani Tapaninen - bassoon
Unto Haapa-aho - bass clarinet
Juhani Aaltonen - solo flute
Seppo Paakkunainen, Erik Dannholm, Pentti Lahti, Kai Veisterä - flutes
Taisto Wesslin - acoustic guitar
Erkki Kurenniemi, Jukka Ruohomäki - VCS 3 assistance
Vzhľadom na to, že z fínskej starej muzičky toho veľa nepoznám (okrem Wigwamu ešte Kalevalu, Elonkorjuu a šlus), je pre mňa Wigwam niečo ako symbol „fínskosti“ v rockovej hudbe. A je to muzička vskutku kvalitná.
Art rock ako vyšitý sa na albume Being vtelil do desiatich skladieb, ktoré mi pripomínajú mix menej šialenej Cantenburskej scény a klasického art rocku všetkých tvarov, čo ich prvá polovica 70. rokov priniesla. Chcete klavír, iné klávesy, flautu, do toho počet zmien na minútu predčiaci vývoj akejkoľvek politickej kauzy v našich končinách?
Wigwam servíruje komplexnú a príjemne sa počúvajúcu art rockovú polievku (akurát na gitaru zabudnite, tej si tu veľmi neužijete), z ktorej nehrozí, že sa zadrhnete (ak, pravda, nemáte na daný štýl averziu), príjemný spev a väčšinou neagresívny sound, to všetko občas od hudby žiadam a tu to vždy dostanem.
P.S. Nie som schopný ani po rokoch vybrať nejakú skladbu, ktorú by som osobitne vyzdvihol, je to komplexný zážitok.
reagovat
- hodnoceno 0x
- hodnoceno 0x