Wigwam / Being (1974)

Vzhľadom na to, že z fínskej starej muzičky toho veľa nepoznám (okrem Wigwamu ešte Kalevalu, Elonkorjuu a šlus), je pre mňa Wigwam niečo ako symbol „fínskosti“ v rockovej hudbe. A je to muzička vskutku kvalitná.

Art rock ako vyšitý sa na albume Being vtelil do desiatich skladieb, ktoré mi pripomínajú mix menej šialenej Cantenburskej scény a klasického art rocku všetkých tvarov, čo ich prvá polovica 70. rokov priniesla. Chcete klavír, iné klávesy, flautu, do toho počet zmien na minútu predčiaci vývoj akejkoľvek politickej kauzy v našich končinách?

Wigwam servíruje komplexnú a príjemne sa počúvajúcu art rockovú polievku (akurát na gitaru zabudnite, tej si tu veľmi neužijete), z ktorej nehrozí, že sa zadrhnete (ak, pravda, nemáte na daný štýl averziu), príjemný spev a väčšinou neagresívny sound, to všetko občas od hudby žiadam a tu to vždy dostanem.

P.S. Nie som schopný ani po rokoch vybrať nejakú skladbu, ktorú by som osobitne vyzdvihol, je to komplexný zážitok.

» ostatní recenze alba Wigwam - Being
» popis a diskografie skupiny Wigwam