Anathema - Judgement (1999)

Anathema kolem přelomu milénia rostla a dospívala každým novým dílem o úctyhodnou délku směrem vzhůru. Jestli si mnozí mysleli, že předešlá sbírka Alternative 4 nemůže být překonána, v roce 1999 zjistili, jak hrubě se ve svých názorech pletli. A právě Judgement tvoří pro mnoho jejích příznivců, ne tak pro kapelu smotnou, jedinečný a etablovaný Mont Everest jejich tvorby. Od oné doby se už repertoár těchto liverpoolanů odklání do různých směrů pod záminkou neopakovat se.

Předně je to deska o náladě. Od prvních tónu výborně postavené Deep, navazující svižnější Pitiless, slzavé Forgotten Hopes až po čtvrtou Destiny Is Dead tvoří tento soubor jakýsi kvadrumvirát. Pak přijde One Last Goodbye, jedna z nejlepších skladeb alba - těch nápadů tam! Kapela drží vysokou a vyrovnanou stopu, ze které vypluje blažený smutek Don't Look Too Far a výborná variace na Pink Floyd Wings of God. Album je tkáno klasickou kytarou, s níž si kluci vyhrají a pomalu i vystačí, občas do toho ale pěkně říznou jako v titulní skladbě, až mě uši zabrní. Je tady tolik smutku a bolesti, že mám co dělat abych to nějak přečkal až do konce.

P.S.: Určeno jen melancholikům a silnějším depko náturám.
reagovat

horyna @ 05.03.2017 07:11:51
Anathemu mám rád, ale postupně se mi začala líbít stále více její movější produkce, absolutně zbavena jakékoliv metalovější minulosti.

PaloM @ 05.03.2017 08:22:41
Presne ako horyna, mám rád novšie albumy.

b.wolf @ 05.03.2017 10:45:43
Hodně lidí upřednostňuje první tři fošny jako "skutečnou "a Anathemu. Mně ale tahle téměř deathmetalová trojka alb nic neříká, Anathemu poslouchám až od Eternity, a přestože pro některé "měkne", já mám všechna její alba, zvláště ta poslední, rád, stejně jako toto. 4/5

Kapela Anathema ma obchádzala pomerne dosť dlho. V podstate ma na ňu upozornil jeden blonďatý a bláznivý kolega z práce, ktorý mi vtedy pustil práve album Judgement. Samozrejme som spozornel, pretože hneď od prvých tónov som identifikoval, že sa jedná o progresívny rock. Spýtal som sa teda čo je to za kapelu a povedal meno Anathema, vtedy mi bolo jasné koľká bije. Neskôr som sa do diela započúval aj pri ceste na koncert do Budapešti (dík Palo!) a v aute znela táto rajsky potemnelá hudba plná čarovných melódií. Dalo sa pri tom úžasne relaxovať a zároveň vnímať krásne hudobné postupy. Odborník na tvorbu skupiny Anathema teda nie som (ale asi to v dohľadnej dobe napravím), ale podľa viacerých indícií patrí album Judgement medzi ich vrcholné kúsky.

Vynikajúci úvod v podobe skladby Deep musí presvedčiť snáď každého prog-rockera o kvalite tejto kapely. Skvelá hitovka s luxusne znejúcimi gitarami a emocionálnym spevom Vincenta Cavanagha. Nemá v podstate cenu rozpitvávať jednotlivé skladby, pretože dielo má veľmi konzistentný charakter. Sú tu pomalšie songy a aj tie čo dajme tomu trochu viac pritlačia na pílu v podobe drsnejších gitár. Silne melancholická a zasnená atmosféra je alfou a omegou tohto diela. Melódie majú patričný náboj a vždy dôjde na nejakú zaujímavú pointu. Klávesové plochy v skladbe Make It Right (F.F.S.) mi pripomínajú štýl Kevina Moorea (ex-Dream Theater) a napr. hneď nasledujúca One Last Goodbye vás dostane nádherným gitarovým sólom a vysoko položeným Vincentovým hlasom. Smutné a pochmúrne nálady patria neodmysliteľne k hudbe Anathema a bez nich by to asi nebolo ono. Zvuk však vysiela do éteru aj pozitívnejšie okamihy, takže je tu zachytená vzácna rovnováha medzi temnotou a svetlom, čo je dôležité pre výsledný pôžitok z hudby. Vincentov brat Daniel Cavanagh si s gitarou dosť dobre rozumie, čo jednak počuť v jeho sólach alebo napr. aj v poslednej a krásne odľahčenej inštrumentálke 2000 & Gone.

Judgement nakoniec skončil v mojej zbierke, pretože takýchto albumov spraví kapela raz možno dvakrát za svoj hudobný život. Spojiť dokopy progresívny a alternatívny rock je záslužný čin a Anathema je v tomto štýle celkom jasným preborníkom. Čistota prejavu totižto nevykazuje žiadne známky balastu alebo absencie vlastného názoru. Inštrumentálna forma nemá nič spoločné s klišéovitým spôsobom hrania a Anathema vďaka svojmu talentu necíti ani potrebu hrať veľa a za každú cenu. Taktiež sa vyhli minimalizmu a podarilo sa im z viacerých aspektov zasiahnuť priamo stred pomyselného terča. Deň a noc splynuli v jedno a hovorí o tom celkom jasne aj predná obálka, ktorá dokonale vystihla podstatu diela. Na tento päťhviezdičkový klenot by sa rozhodne nemalo v budúcnosti zabudnúť.
reagovat

martin69 @ 21.04.2014 13:18:36
Od doom metalových začátků, kapela urazila kus cesty. Judgement je výborné album. Přiznávám, že jediné které mám ve sbírce.

alienshore @ 21.04.2014 18:02:38
Tak to sme už dvaja Martin čo máme práve tento album v zbierke :-).

PavolS @ 22.04.2014 06:35:54
Alenshore ďakujem za recenziu. Anathema je moja srdcová záležitosť. Judgement spolu s Alternative 4 sú podľa mňa nie len vrcholmi ich tvorby ale aj jedny z najlepších vecí tohoto hudobného žánru. Na živo som ich videl 12 krát a bol to vždy omnoho intenzívnejší zážitok ako z CD. Tento rok budú aj v Prahe 3.10. nazmeškaj ich.

alienshore @ 22.04.2014 07:11:43
Zdravím Ťa Palo! No je to síce ešte ďaleko, ale budem na to určite myslieť :-). Nechám sa teda nalákať aj na album Alternative 4 alebo aj ďalšie z ich tvorby.

Progjar @ 22.04.2014 07:14:38
Odporúčam aj DVD z koncertu v Plovdive so symfonickym orchestrom. Anathema je moja srdcovka, mám ich komplet.

Po náročnom pracovnom dni som večer siahol do poličky s cédečkami a vytiahol som práve Anathemu a ich veľdielo- Judgement.Tento album som už dávno nepočúval,tak šup s ním do cd prehrávača.Anathema nám servíruje plným priehrštím zaujímavú a pútavú muziku-zmes indie rocku,space rocku,trochu progresu a všetko toto ponorené v hustej melancholickej omáčke.Ale pozor!Nejedná sa o melanchóliu ubíjajúcu,skôr takú smutnokrásnu,trochu bolestivú ale nie až tak moc,aby poslucháča znechutila a odradila.Všetko tak akurát.Áno,Judgement je smutná a temná platňa,avšak nejedná sa o smútok a temnotu,ktorá by človeka zrazila do kolien,skôr je to taký smútok na premýšlanie,na zastavenie sa.Judgement je hudba o pocitoch a emóciach a všetky definície a podrobné analytické, teoretické a muzikologické rozbory sú úplne zbytočné.Túto hudbu treba jednoducho POČÚVAŤ a fantázia a predstavivosť nám začne pracovať sama od seba,automaticky.Od prvej skladby Deep všetky ďaľšie na seba plynulo nadväzujú a to aj tématicky aj hudobne.Silou výpovede a strhujúcosťou by som mohol Judgement s kľudným svedomím prirovnať napr. k Operation Mindcrime od Queensryche.Vincent Cavanagh spieva úžasne,presne sa strafil do celkovej atmosféry a kontextu tohto albumu.Anathema sa stala vzorom aj pre také úspešné kapely súčasnosti,ako je poľský progmetalový Riverside.Takže Liverpool sa stal známy nielen futbalovým mužstvom a The Beatles ale aj Anathemou.
reagovat

martin69 @ 12.06.2011 05:32:06
Brano,pěkně jsi to napsal. Tvá recenze,mě donutila po dlouhé době toto album vytáhnout a pustit.
S tvým názorem souhlasím.Výborné album.
Poslední věta se mi velmi líbí :-). Vincent Cavanagh je velkým fanouškem fotbalového Liverpoolu,stejně jako já.

Brano @ 12.06.2011 07:37:46
Martin,ďakujem za reakciu,potešila ma.To som nevedel,že si taký veľký fanúšik Liverpoolu :-).

PaloM @ 12.06.2011 18:59:45
Pekná recenzia, Brano. Anatheme som ešte neprišiel na chuť. Prvý kontakt mi zariadil brat, keď mi pred rokmi požičal CD A Fine Day To Exit (2002). Zatiaľ ma nechytilo, kópiu mám, možno to raz príde.

Tieto postrehy píšem v návale emócií, ktoré vo mne prevládajú. Predvianočný večer a ja sa s pivkom v ruke a v doprodove Jugdement púšťam sám do výstavby vianočneého stromčeka, pričom citím zvláštne vibrácie po celej obývačke rozsvietenej štyrmi sviečkami a svetielkami na stromčeku. Takýto stav som pri počúvaní tohto veľdiela ešte nikdy nemal a už ani asi nebudem mať. Všetky prívlastky, ktoré by som v tejto chvíli použil, by nedokázali opísať atmosféru, vyžatujúcu z tohto diela. Pre mňa osobne korunovačný klenot kapely, ktorá sa už nadobro odpútala od doometalovej minulosti. Každá z piesní ovplýva emóciami, ktoré sa ponárajú hlbšie a hlbšie do vnútra človeka a tvoria podnet nad zamyslením sa. Vyzdvihovať jednotlivé skladby nemá význam ani opodstatneie, pretože sa jedná o konštrukčný celok. Neostáva nič iné, ako počúvať a snívať. Pevne verím, že tak neučiním sám.
reagovat

Demonic @ 22.02.2011 21:50:31
Krasne napisane :)

Erekcia. Ejakulacia. Vrchol. Nie v intimite. Ale v hudbe. Zatial najlepsi album v diskografii kapely, ktory sa bude uz len tazko prekonavat. Alternative 4 pripravil cestu Anatheme na absolutny hudobny vrchol, ktory ma nazov Judgement. Od prvych tonov albumu je jasne, ze toto bude zakusok od zaciatku do konca. Nema vyznam opisovat silu jednotlivych skladieb. Vyzdvihnem za vsetkych len jedinu - One last goodbye, ktora je hudobne a textovo jednou z najsmutnejsich, najemocionalnejsich skladieb ake som vobec vo svete hudby pocul. Cely album je extremne dynamicky. Obsahuje pomale, smutne pasaze, dynamicky striedane a vrcholiace extreme dravymi vazbiacimi gitarami. Az Judgement ukazal plnu silu ich skladatelskeho umenia, kompozicie a harmonie. Vyuzivanie spatnej vazby a umenia gradovat skladby len tak ako to vedia oni a nik iny! Prelomovy a dovolim si tvrdit zatial najlepsi album v historii kapely! Ani dalsie dve dosky ho neprekonali. Takyto skvost sa prekonat proste neda!
reagovat

další vrcholný opus britské smečky. tentokrát téměř překonal předchozí album. Tracky jako don´t look so far jsou pro mě absolutní špičky a upřímně řečeno není týdne, abych si do boxu pro tohle album nesáhl. Pomalu kompletuju celou DGF, takže čekám, že další placka bude stejně kvalitní, ne-li lepší.
reagovat

Wendy @ 22.03.2007 00:00:00
Poslechni třeba desítku.... a co uslyšíš? Pink Floyd !!!

ailig @ 12.04.2007 00:00:00
U me teda tohle album Alternative 4 neprekonalo....naopak bylo mirnym zklamanim , a ani s opakovanymi poslechy se to jako v pripade Alternative nezlepsilo. To ovsem neznamena, ze bych tam nemel sve oblibence...pro me jsou vrcholem alba Pitiless, One Last Goodbye a Judgement...