Pop, Iggy - Blah Blah Blah (1986)

22.02.2019 Egon Dust | #

Ako dieťa vyrastajúce v ČSSR som o spevákovi menom Iggy Pop počul prvýkrát až na prelome devadesátých, kde obnažený behal v jeho klipoch. Zaujať ma žiaľ v danej dobe nemal čím. Prvý album, ktorý som od kmotra punku počul, bol Idiot. Týmto sa mi uložil do mojej pamäťovej databázy. Od istého času som našiel v sebe nadšenie skúmať jeho rozsiahlu tvorbu. Veľmi ma prekvapil široký záber, široký register hlasu, texty a v konečnom dôsledku skladby. Konkrétne album Blah Blah Blah som si pustil cca pred siedmi rokmi z mp3 playera. Samozrejme ma ničím nenadchol, veď po dokonalom Lust for life, experimentálnom Idiotovi, protopunkovom Raw Powere či štýlovo bohatom Brick by Brick mi tento popík Mr. Popra nič nepovedal.

Samozrejme to bola unáhlená reakcia. Totiž podobne ako u Idiota či Lust for Life si do štúdia usadol s Iggym opäť jeho verný priateľ, ktorý mu finančne pomohol po finančnom a drogovom kolapse v roku 1983 tým, že zcoveroval ich "Chinu Girl" a s Tinou zduetoval "Tonight", z čoho sa posypali úžasné peniažky. Iggyho albumy ako "Party" a "Zombie Birdhouse" boli špičkové prepadáky, takže kariéra bola v troskách. Iggy dostal po roku 1983 kvalitný životný reštart, presne aký dostal v tom čase aj Tyler a Cooper. Drogová závislosť a definitívna bodka za ňou mu ukázala jej skutočnú stránku. To sa prejavilo aj v niektorých skladbách tohto diela, kde mu skladateľský vypomohol Bowie a Steve Jones zo Sex Pistols.

Čaro tohto albumu spočíva v niečom absolutne inom ako na ktoromkoľvek z jeho albumov. Jeho nádherný hlboký hlas, na ktorý ho David upozornil už u Idiota, tu dostal plný priestor a vyšlo to! Keď ohlásila spoločnosť A&M, že Iggy Pop prichádza s novým kvalitným albumom, média vše zveličovala titulkami ako "Návrat Kráľa" a "Zmrtvyvstanie Kmotra Punku". Nič také sa skutočne nedialo. Len Iggy so svojimi kamarátmi nahrali kvalitnú LP zapadajúcu do danej doby, tentokrát žiadny experiment. Ako sa David prvýkrát (a naposled) prispôsobil danej dobe, učinil tak rovnako aj Iggy. Duch aj zvuk collinsového Genesisu, Simple Mind, INXS a vôbec celej škály úspešných umelcov z osemdesátých rokov tu cítiť na plnej čiare.

Hneď v úvodnom covere "Real Wild Child" to slušne odpálil hlbokým hlasom a poprockovým zvukom. Skladba "Baby, it can´t fall" je absolútne nevýnimočná - tu už je cítiť Bowieho tanečné ťahy. Not for me. Mierne do Depeche Mode, až s dokonalými synths, lahodnými gitarkami ala Pink Floyd, stonesovskými "Woo choo" pokrikmi sa javí "Shades", ktorá vo mne vyvoláva nostalgiu mojej generácie na ktorú osemdesáté ešte stále silno pôsobili. Iggy nás roztancoval v nasledujúcich dvoch číslach. Mávam dni, keď táto pop-rocková hudba z osemdesátých mi padne úplne vhod. Mierne melancholická s nádherným textom "Fire girl" mi od Iggyho znie úplne uveriteľne. Cítim tam skutočnú úprimnosť. Nie sú to lovesongové bláboly, ani sny o neskutočných bohyňach. Takmer totožného ducha má aj "Isolation". O izolácii vedia bývalí narkomani hodne. Len toto stačí povedať a je hneď jasné, že opäť táto jednoduchá pieseň nie je úplný blábol.

K rockovejšej vážnosti sa hlási "Cry for love" podobná štýlu Sisters of mercy, najmä Iggyho spev. Veď nielen punk má byť jemu za veľa vďačný, ale aj gotický rock. Titulná zdivočelá blbosť "Blah Blah Blah" je viac menej asi skôr nejaká ptákovina, lebo inak mi nič nevraví. Skôr by som ju priradil na album Bowieho či Culture Club album. Aby som nebol skeptik, oceňujem aranžmány a rytmiku tejto veci. S piesňou "Hideaway" sa vraciame k štýlovej podstate tohto albumu a tou je kvalitný pop rock či elektro-pop rock. Miesta v danej piesni znejú až monumentálne. Veľkú úlohu hrá opäť Iggyho mohutný barytón. Vo refrénoch počuť aj Bowieho v zbore. To, čo by tu rockeri mohli postrádať, sú gitarové riffy vrátane singlu "Cry for love". Na takú lepšiu riffovačku si prídu v záverečnej "Winners and Losers", kde si hľadal Iggy sám svoje miesto. Odkazuje sa v skladbe na rebelov, outsiderov a renegátov. Lepší záver ani nemohol prísť. Skladba má vážneho ducha, nie je to mierna melanchólia, ale dynamická temnejšia rockovica.

To, čo kvalitatívne ucelilo ducha albumu, bola produkcia v tom čase na trón dostávajúceho sa producenta Davida Richardsa spolupracujúceho S Queen, Chrisom Rea a samozrejme s Bowiem. Dovolím si tento album charakterizovať ako jeden z komerčne najatraktívnejších Popových albumov, ale zároveň asi je skôr výnimkou v jeho diskografii ako pravidlom. Ak by niekto chcel túto legendu zaradiť k punku, tak ho tento album odrovná. Iggymu ťahalo na čtyřicítku a po dlhých rokoch utopených v závislostiach a po duchovnej obrode nahral aj pokojný album dokonale zapadajúci k príjemným opusom rokov osemdesátých. To, čím sa líši možno od vtedajších hviezdičiek (okrem veku), bola aj autentickosť jemu celoživotne vlastná. Album radím ho do prvej petky spolu s Idiotom, Lust for life, Brick by brick a American Ceasar, keďže Raw Power sú ešte stále Stooges.
reagovat

KlepetoX @ 22.02.2019 17:57:30
Ahoj Egone, všiml jsem si, že tady píšeš velice zajímavé recenze nejen na moji oblíbenou hudbu. A píšeš dobře i čtivě.

Bohužel tenhle souvislý tok textu, který neoddělíš odstavci, nikdo číst nebude. Snažil jsem se, ale fakt to nejde. Snad ti to moderátor opraví, jako už několikrát. Škoda.

Egon Dust @ 22.02.2019 20:25:19
Ďakujem za reakciu. skúsim byť stručnejší. Schválne som sa tentokrát snažil písať opatrnejšie, ale asi fakt musím písať inde a sem to len vložiť :) Ospravedlňujem sa. Mne to ukázalo ešte celkom v norme, i keď fakt to nejako divne ukladá.

jirka 7200 @ 22.02.2019 21:00:46
Já recenze píšu ve wordu s mezerami, po vložení do okna v progboardu mezery zmizí, musím je znovu vytvořit.
Pokud píšu přímo, tak rozvržení textu zůstane po uložení v identické podobě.

vmagistr @ 22.02.2019 22:04:17
Opraveno. K psaní textů pro progboard doporučuji využívat poznámkový blok či jiný podobný jednoduchý textový editor.

Egon Dust @ 23.02.2019 08:20:07
Ďakujem pán magistr. Už si dám na to skutočne pozor :)

Danny @ 23.02.2019 22:03:11
Iggy byl a je borec, svým způsobem nedoceněná osobnost pop music. Recenzím na jeho alba se záměrně vyhýbám, protože bych nebyl objektivní. On je jako kaleidoskop populární hudby. Výborná recenze!

Egon Dust @ 24.02.2019 10:00:52
Ďakujem Danny, zdieľam tvoj názor. Plánujem venovať pozornosť recenziam osobností ako Iggy, Lou, Bowie, Roxy Music, Cave, Cohen, starým Cooperom, Elvisovi Costellovi,ak tu pribudne, Joy Division a mnohým, ktorí boli možno progresívnejší než samotná progresívna hudba. Veľmi si cením, že sa tu veľa pozornosti venuje aj neznámejším telesám. Samozrejme s rešpektom k legendám.

yngwie3 @ 24.02.2019 13:13:20
to Egon Dust: Ak dovolíš, mohol by si mi prosím vysvetliť túto časť vety ? "a mnohým, ktorí boli možno progresívnejší než samotná progresívna hudba" ...
Možno budem za hlupáka, ale príliš tomu nerozumiem ...
Ďakujem ...

Egon Dust @ 24.02.2019 13:51:48
yngwie3 : Nechcem tým určite nič strašne povedať, ani provokovať. Skúsim uviesť príklad. Sú kapely, umelci, ktorí boli v jednej dekáde progresívni - nový zvuk, nové postupy atď. Po doznení dekády ich progresivita už žiaľ bola štandartom, i keď prvenstvo v napr. v tom danom čo vymysleli im jednoznačne nejde odoprieť. možno sa netrafím na 100%, ale napr. Dream Theatre, či Deep Purple boli v mnohom silne progresívni, najmä v prelomových dielach. Reed, Pop, Bowie prišli ako s progresívnymi a nadčasovými dielami, tak aj so super prepadákmi. To, čo som tým myslel je ich a im podobných spôsob tvorby a prístup. Uvediem príklad Bowie - Ziggy Stardust rok 1972 novum, Bowie - Low rok 1977 novum, Bowie - Outside rok 1995 novum , Bowie - Black Starr rok 2016 novum. Iggy Pop - Raw Power - rok 1973 uvádza sa ako prvá punková nahrávka, rok 1977 album Iggy Pop - Idiot v mnohom vzor a novum pre New Wave a Gothický Rock, Rok 1983 Iggy Pop - Zombie birdhouse (vraj odpad), zároveň inšpirácia Noise Music, či Alt.rocku. Rok 2009 Iggy Pop - Prelinares, šansonový album inšpirovaný knihou ´´Možnosť Ostrova´´. Beriem, že podobných príkladov je milión napr. Mike Patton z Faith No More´, Scott Weiland atď.

Jednoznačne to netreba to brať nejako vážne, či útočne. Možno skôr dať šancu preskúmať ich tvorbu a nechať sa prekvapiť. :)

yngwie3 @ 24.02.2019 17:16:52
to Egon Dust: Ale ja som Tvoj text vôbec nevnímal ako provokáciu alebo čokoľvek podobného, len mi to nedávalo zmysel ... toť vše ...
Ak budeš chcieť, môžme o muzike pokecať osobne ... do Nového Mesta chodím minimálne dva krát týždenne, pracovné povinnosti si to vyžadujú ... som od Myjavy ...

Egon Dust @ 24.02.2019 17:27:40
Yngwie: Veľmi rád, normálne mi to bytostne chýba. Nevieš hrať gitaru(solo,doprovod,akustiku,kľudne aj flamenco :)) ? By sme si aj zahrali, prípadne piano :)

yngwie3 @ 24.02.2019 19:25:42
to Egon Dust: Ak dovolíš, urobíme to takto ... daj mi svoj mail, ja Ti pošlem zopár svojich nahrávok a či viem alebo neviem hrať, už nechám na Tvojom posúdení ...
Ak by si ale mal problém zverejniť svoj mail, tu je môj:
yngwie824@gmail.com

Rozhodni sa, ako uznáš za vhodné ...

Egon Dust @ 24.02.2019 20:03:02
Yngwie: môj mail : egondust1@gmail.com , ok napíšeme si :) môj mail pre progboard môžem kľudne verejne nechať, myslím, že láska k hudbe ešte vojnový konflikt nespustila :) a hlavne rozmanitosť názor je to naj. to progresívne :).. Veď nie sme klony, sme originály a unikáty. :)

Kľudne si budem aj mailom písať o muzike, s kýmkoľvek, tobôž s recenzistami.