Mayall, John - Notice to Appear (1975)

28.07.2025 hejkal | #

Musím sa priznať, že ma aktuálne baví ponárať sa do bielych miest Mayallovej tvorby. Druhá polovica 70. rokov ho zastihla v USA, kde si, nikým nepovšimnutý, nahrával pre label ABC jeden album za druhým a veselo koncertoval. Dnes vám priblížim druhý album z roka 1975 – Notice To Appear.

Základná zostava sa nezmenila, Mayallovi sekundovala rytmika Soko Richardson (bicie) – Larry Taylor (basa), gitaru obsluhoval Rick Vito, husle držal Sugarcane Harris, klávesy mal na starosti Jay Spell a nechýbala speváčka Dee McKinnie. Avšak!

Mayall dostal ponuku nahrať album s legendárnym neworleanským skladateľom a muzikantom Allenom Toussaintom. A to znamenalo, že bude v podstate jeho sprievodným zoskupením. Toussaint poskytol svoje domáce štúdio, stal sa producentom albumu a zložil sedem z desiatich skladieb. Mayall sa neskôr vyjadril, že bol rád, že sa mu na album podarilo pretlačiť dve vlastné skladby, keďže do ničoho hovoriť nemohol, celé to bolo v Toussaintovej réžii. Napokon, práve Toussaint doplnil kapelu o miestnych hudobníkov. Na albume hrá dychová sekcia v zložení Nick Messina (trubka), Lon Price (tenor saxofón, flauta) a Larry Blouin (barytón saxofón). Ba čo viac, Mayall v troch skladbách vôbec nehrá, iba spieva. Toussaint si v nich totiž zložil svoj vlastný band:  Steve Hughes (gitara), Herman Ernest (bicie), James Carroll Booker III (basa), Tony Broussard (basa) a Kim Joseph (kongá).  

Dôležitá je však muzika. Aká je?

Povedal by som, že divná. Akoby Mayall chcel dobyť hitparády, ale tak o dvadsať rokov skôr. Produkcia je mäkká, uhladená, úvodná Lil Boogie In The Afternoon sa ani poriadne nerozbehne a už je tu koniec. Mess Of Love potvrdzuje, že funky v štádiu klinickej smrti môže znieť aj horšie, ako by si človek pomyslel. Aby toho nebolo málo, sú tu dokonca miesta, kde sa nudím. There Will Be A Way alebo Just Knowing You Is A Pleasure sú krásne príklady uvedeného pocitu. A to radšej nebudem komentovať cover Hard Day’s Night. Počuť túto skladbu ako funky rozhodne nechcete!

Aby ste si nemysleli, že je to nejaká „zlá“ muzika, sú tu aj skvelé momenty. Vnútorne napätá a repetitívne gradujúca Who’s Next, Who’s Now ma oslovuje viac ako moja internetová bublina, podobne je na tom aj Hale To The Man Who Lives Alone. Je fascinujúce, že hoci znie ako klasická Mayallovina, ten tu iba spieva a ide o skladbu, kde hrá Toussaintov band. K lepším momentom na albume radím ešte svižnejšiu náladovku That Love, bluesovo hravú The Boy Most Likely To Succeed a typickú Mayallovu funky-bluesovú pohodu Oldtime Blues.

Tento album sa mi veľmi nepáči. Je to skôr Tussaintova sólovka s hosťujúcim Mayallom a jeho kapelou. Verím, že si od tejto spolupráce mohli veľa sľubovať, ale fakt je, že o rebríčky sa album Notice To Appear ani neobtrel. A hoci nepochybujem, že môže zaujať rhythm’n‘bluesového poslucháča, pre mňa je skôr nepodarenou kuriozitou. A pre vás?

P. S. Dlho som pri počúvaní premýšľal, či dám slabšie tri hviezdy, ale povedal som si, že toto je asi len pre kompletistov.

reagovat

jiří schwarz @ 31.07.2025 00:00:48 | #
Skoro 100% souhlas s uvedeným v tvé recenzi. Mě baví jen stopa č.6 (krásně tam běhá basa) a trochu taky tebou zmíněná č. 5. 
Dost velký sešup po perlách let 1968-70 (poslení lrása: USA Union). Poslední v mém vlastnictví z toho jsou Memories, ani ta mně ale k srdci nepřirostla. 
Když si vybavím Mayallovo objevování Ameriky, úžasné Blues From Laurel Canyon, a srovnám s tímhle albem, tak je to žalostné. Amerika mu mohla být velkou inspirací, ale tvořit tam přestal umět, a to nejen případ recenzované zvláštnodesky. Ty countreyovky (č. 8) jsou až pro mě nestravitelné, cover Beatles (č. 9) šílený.

jiří schwarz @ 31.07.2025 00:12:11 | #
Jen malý doplněk: poslední stopa, Oldtime Blues (živák?) je u mě za 5*

hejkal @ 31.07.2025 08:38:05 | #

Vďaka za reakciu, som rád, že vôbec tento album niekto pozná. Pár skladieb očividne môže človeka zaujať, ale celkový dojem nezachránia. Ja si myslím, že v 70. rokoch vydal aj výborné albumy, Jazz Blues Fusion, Moving On a pod., ale tento Toussaintov k nim nepatrí.

stargazer @ 31.07.2025 14:38:11 | #
Mě tohle album oslovilo. Neříkám, že se jedná o hudební klenot s mistrovskými výkony, ale ta jednoduchost mě zasáhla. Každopádně k večernímu poslechu se sklenkou dobrého vína to není, ale kdyby jsem např. čepoval pivo v bufetu, tak bych to lidem klidně pustil. Sohlas s Jiřím : ten bítlsácký cover je dés-běs. 
Jsem rád, že doplňuješ recenze k deskám, kde nic není psáno i když se třeba jedná o slabší kousky.

jiří schwarz @ 31.07.2025 15:22:08 | #
Hejkal: no jo, na Jazz Blues Fusion jsem zapomněl, ta je fakt skvělá.

hejkal @ 31.07.2025 15:55:08 | #
stargazer - som rád, že ťa album oslovil. Snažím sa Mayalla doplniť čo najviac, pretože si myslím, že mal ďaleko viac skvelých albumov, než je v našich končinách známe. A áno, nie všetky ma oslovujú, avšak, verím, že aspoň pár slov je lepších ako nič. Keď dorazím zvyšné albumy zo 70. rokov, vrhnem sa na 80. roky.

Jiří - Súhlasím.