Mayall, John - Wake Up Call (1993)

Dnes v noci sme sa dozvedeli, že John Mayall zomrel 22.7.2024. Vybral som z jeho košatej diskografie album Wake Up Call z roka 1993, aby som mu vzdal česť.

V 90. rokoch sa Mayall vrátil do povedomia bluesovej verejnosti sériou vyrovnaných a solídnych albumov. Spoliehal sa na stabilnú rytmiku Yuele-Cortes a na gitaristu Buddyho Whittingtona. Ten však do kapely prišiel až po nahratí tohto albumu. Preto sa pripravte na majstrovstvo chlapíka menom Coco Montoya. Inak zostavu dopĺňa klavesák Tom Canning a druhý sprievodný gitarista David Grissom. Korenie hudbe tu i tam dodávajú perkusionisti, dychári a pár hviezd ranku Micka Taylora, Mavis Staplesovej alebo Alberta Collinsa.

Dvanásť skladieb parádne šliape, vyzdvihol by som prekvapivý kúsok od Johnnyho Neela a Warrena Haynesa – Maydell. Prekvapivý v tom, že si ho Mayall vybral, zaujímavá voľba. Rovnako svižná parádnica Loaded Dice ma baví. Vôbec je tá rýchlejšia a nabudená poloha na albume pre mňa atraktívnejšia než klasická pomalá bluesovina. Preto by som ešte zmienil smršť nie nepodobnú tej na tohtoročnej Pohode, a síce Light The Fuse. Akurát táto je poslom šťastia, nie ako zmienená prírodná katastrofa. Inak, Mayall rád recykluje aj svoje vlastné skladby, napríklad singlovku Nature’s Disappearing z roka 1971 určite poznáte z albumu USA Union. Akurát nie je ani náhodou takáto funkovo rozkokošená!

Inak je to Mayall, precízny, piskľavý, bluesový až do špiku kostí. V 90. rokoch som bol puberťák, priznávam, že na Mayalla som bol alergický. Môj strýko ho miloval, takže som tento album počul najprv u neho. Ale nebral som ho vážne. Môj vzťah k Mayallovi sa zmenil až s jeho koncertom v Bratislave koncom roka 1997 a albumom Blues For The Lost Days. Momentálne som už pár rokov v pokušení zozbierať si jeho diskografiu komplet, zatiaľ mám cca tretinu albumov, tak uvidím.

Každopádne nám Mayall zanechal kvantum skvelej bluesovej muziky a ja mu za ňu ďakujem. Wake Up Call je vynikajúci album moderného blues. Smelo si ho vypočujte!

stargazer @ 26.07.2024 15:11:54
Hodně povedené album. Každá píseň je svým způsobem unikát. Už podle hudebníků /Collins, Guy, Taylor/, spolupracujících na albu to vypadalo dobře a ještě před poslechem jsem si říkal.....no to asi bude nálož. A ona fakt je. Tenhle Mayall mě baví. Kdysi jsem dostal pár tipů na poslech jeho dalších desek, kupodivu tahle tam nebyla. S posledním jeho albem the Sun is Shining Down /2022/ mi tohle zatím sedlo nejvíc.

hejkal @ 26.07.2024 21:10:13

Som rád, že ti dobre padol. Mayall má veľa albumov, málokto ich u nás všetky počul, tobôž viackrát. Preto ti zväčša odporučia tie jeho slávne diela zo 60. rokov a zo začiatku 70. rokov. 
To formovalo predrevolučný vkus. V 90. rokoch ho už u nás málokto evidoval. Mal som šťastie, že u nás v rodine máme Mayallofila, vždy mal každú novinku a rád sa o ňu podelil.

zdenek2512 @ 26.07.2024 20:14:56
hejkal, máš 100% pravdu, mám rád blues a rád si poslechnu Johna Mayalla, ale desky do USA Union. Novější desky téměř neznám, ani jsem je neslyšel. Je toho moc a času tak málo.

hejkal @ 26.07.2024 21:13:45
Ja ho mám štúdiovo napočúvaného takmer kompletne, koncertne prierezovo, vyšlo mu ich príliš veľa. Vlastním cca tretinu jeho diskografie a nevylučujem, že si ešte čosi dokúpim. Každopádne sa k nemu ešte vrátim slovom i písmom, do druhej polovice 70. rokov, do deväťdesiatych i nultých rokov, takže možno niekto prekoná svoje zvyky a pustí si aj iné jeho skvelé albumy.