UFO - Strangers in the Night (1979)

Schenker sa lúči s cudzincami v noci

Hneď po novom roku 1979, 2. januára, vyrazil do sveta čerstvý dvojalbum hardrockovej kapely UFO nazvaný Strangers In The Night, aby sa z neho stal jeden z najlepších predstaviteľov svojho druhu.

Neviem, čím to je, ale koncertné albumy sa viackrát stali rozlúčkou s výrazným členom kapely. Nedávno som písal o Tokyo Tapes od Scorpions a tuhľa sa deje to isté. Michael Schenker sa počas turné zbalil a dal skupine košom. Aby toho nebolo málo, ešte si prisadil, že na album vybrali zlé verzie skladieb a nahraté boli aj lepšie! Na druhú stranu, odmietol čokoľvek prehrávať v štúdiu, a tak sa, našťastie, zachovala originálna atmosféra. V roku 2020 vyšla krabica s ôsmimi diskami, kde sa okrem originálneho albumu nachádzajú aj kompletné záznamy koncertných vystúpení z turné, a tak si to môžeme porovnať a názor si urobiť sami.

Vizuálna stránka je taká... ufoidná. Tradične netradičný obal dodala osvedčená značka Hipgnosis. V Británii sa titul umiestnil na 7. mieste rebríčka, v USA to bolo 42. miesto. Pokiaľ z toho čokoľvek usudzujete, vaša vec. Dnes sa už nevedú polemiky, prečo by práve tento kúsok nemal byť považovaný za to najlepšie, čo koncertné albumy priniesli. Samozrejme, osamelé hlasy sú legitímne, avšak všeobecný konsenzus je v tomto prípade jasný. Ja sa neraz konsenzom vzďaľujem, nuž som k dielu pristupoval ako vždy. S očakávaniami.

UFO je skupina, s ktorou sa dávam do reči nárazovo. Páči sa mi ako prvé obdobie s Boltonom, tak Schenkerove, ale čo sa týka zbierky, mám ešte resty. Raz za uhorský rok si poviem – a teraz si idem po UFO. Naštartoval ma, paradoxne, novodobý album The Visitor (2009), ktorý nemá chybu. Dovtedy som kapelu bral ako typickú druhosledovú (pozor, nie druhoradú!) hardrockovú kapelu. Príjemnú, ale favoritov som sedlal inde. Strangers In The Night som mal dlho v pláne, ale človek mieni a realita mení, nuž som sa k nemu dlho nevedel dostať. Až som napokon schrastil japonské vydanie z roka 2005. To ctí pôvodný sled skladieb a znie veľmi príjemne.

Štrnásť skladieb predstavuje prierez všetkými piatimi štúdiovkami od Phenomenon po Obsession. Vyše tretina je z Force It. Jednotlivo sú to priamočiare hardrockové gitarové kúsky, dominuje im fenomenálny Schenker, ale, samozrejme, aj ostatní muzikanti hrajú s prehľadom a nasadením hodným príslušníka antivax scény, keď sa na obzore zjaví injekčná hrozba neplodnosti, ktorá údajne postihla už jeho otca, starého otca, praotca i prapraotca. Navyše, Mogg má správne zaonačenú farbu hlasu, a tak má kapela originálnu tvár.

Pokiaľ mám tú možnosť, vždy siahnem po koncertnom albume kohokoľvek. Je to najlepší lakmusový papierik toho, čoho je kapela schopná. V rámci možností žiadne producentské finesy, zvukové experimenty a štúdiové efekty. Nič, čo by kamuflovalo skutočný potenciál muzikantov i muziky. Priznávam bez mučenia, že Strangers In The Night má všetko, čo od koncertného zážitku požadujem. Nielen v rámci žánru predstavuje to naj, čo môže človek z reproduktorov počuť. Nie je to prehliadka improvizačných schopností á la Deep Purple, prím hrajú presvedčivo podané pesničky s tonou melodických gitarových sól. V druhej polovici 70. rokov sa tieto priamočiare hardrockové živáky rodili ako huby po daždi, Thin Lizzy, Status Quo, Scorpions, Cheap Trick, AC/DC... UFO radím nad všetky menované.

Pokiaľ si ceníte výnimočnú atmosféru a krásnu nekompromisnú muziku, tento album je absolútna špička a ponúka neopakovateľné zážitky. Vo výkladovom slovníku rockovej muziky ho nájdete pod heslom – absolutórium.
reagovat

Jarda P @ 11.09.2022 23:07:50
Mám rovněž remasterovanou verzi a přiznám se, že mi vadí odlišné řazení skladeb oproti originálu s navíc netradičním umístěním dvou bonusů na začátek CD. To je ale můj problém a nesnižuje to vysokou kvalitu tohoto původně dvojalba. Mám rád i období s Chapmanem, ale to se Schenkerem je nedostižné.

hejkal @ 12.09.2022 13:40:34
Zmeny tracklistov sú v reedíciách časté, priznávam sa, že uprednostňujem pôvodné radenia, ale niekedy skrátka iný nosič k dispozícii nie je. Vtedy sa poddám.

K UFO mě přivedla stanice Vltava a Jakub Jakoubek, když v roce 80 vysílali v rubrice "Z první řady" tohle album. Nahrál jsem si ho přes mikrofon z rádia na kazeťák a pak ho nemohl dostat z hlavy asi půl roku. Jakési Best of kapely v živém podání nemohlo dopadnout lépe, dvojice Mogg/Schenker šlape jako stroj, písně jsou fantazie sama. Jak taky jinak, když je tohle živé album považováno za jedno z nejlepších historie.
reagovat

Poslouchal jsem verzi z roku 1999,kdy firma Chrysalis vydala živák s 2 bonusy navíc -(Hot n Ready a Cherry).Záznam je digitálně remasterovaný a zvuk je čistý jako břitva.Záznam byl pořízen v průběhu vyprodaného amerického turné z roku 1978 v Chicagu a Lousville,2 bonusy v Youngstownu a Clevelandu.Kapela nechala v zapomenutí první 3 alba za space rockového období a z následujících již hard rockových alb vybrala zásadní pecky,kterou ji nesmrtelně proslavily až do dnešních dnů....Z pěti alb vybrali z každé 2 až 3 věci - z desky Force it dokonce 5!
Kapela hraje materiál s obrovským nasazením,písně jsou dost věrné originálu,holt to nejsou Deep Purple,či Led Zeppelin,které písně proložili mnohaminutovými sóly...Na CD nenacházím jedinou slabší věc a považuji ho za vůbec jedno z nejlepších hard rockových živáků vůbec !!!!Když si namátkou vybavím skladbu Too Hot to Handle,kdy zpěvák nastoupí do refrému : Sha la la la, roll you over - tak jdu do kolen a dále nemám co říci...


reagovat